BRATISLAVA. Viac ako 48 percent Slovákov si neváži prezidenta slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 Jozefa Tisa. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre denník SME vypracovala agentúra MVK.
Dnes je 68. výročie vzniku slovenského štátu.
Viac ako 16 percent Slovákov si Tisa váži, 35 percent nevedelo odpovedať. Prieskum sa uskutočnil prvý marcový týždeň.
Tisa si vážia najmä veriaci ľudia, nad 60 rokov, so základným vzdelaním a dôchodcovia. Tisa si váži až 40 percent sympatizantov KDH, nasleduje SNS a HZDS s približne 28–percentnou podporou.
Nevážia si ho najmä mladší ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, občania maďarskej národnosti.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že odmietavý postoj k Tisovi sa dal očakávať. „Na Slovensku je silne zakorenená protifašistická tradícia.“
Jozef Tiso: Národ je viac ako židia
Jozef Tiso bol v hĺbke duše antisemita, ktorý sa netajil obdivom k Adolfovi Hitlerovi. Ako jeden z mála s ním vydržal až do konca.
Bývalý prezident slovenského štátu Jozef Tiso mal tvrdé protižidovské vystúpenia dávno pred 25. marcom 1942, keď začal jeho režim deportovať židov z územia Slovenska. Vyplýva to z pripravovanej publikácie historikov Kataríny Hradskej a Miroslava Fabriciusa, ktorá mapuje Tisovu politickú činnosť v rokoch 1938 - 1944.
„Všetci mi dáte za pravdu, keď poviem: nedajbože, aby to Nemci prehrali. Všetci židia a im podobné elementy by prišli naspäť,“ povedal napríklad Tiso 30. septembra 1940. „V našom samostatnom štáte začíname pozorovať, že po obchodoch sú zriedkavejšie židovské mená. Keď pôjdeme do dôsledkov ďalej, v našich mestách neuvidíme ani kóšer kuchyne. Len potom sa ukáže, čo je to ten štát.“
Kniha zaznamenáva všetky Tisove prejavy od autonómie po vypuknutie SNP vrátane jeho korešpondencie s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom či jeho postoje k národnému socializmu. Viaceré dokumenty neboli doteraz publikované.
Mečiarov vzor?
Podľa Hradskej z Tisových prejavov vyplýva, že bol dobrý rečník, väčšinou hovoril bez predlohy z hlavy. „Vždy hovoril to, čo chcú ľudia počuť. A vedel ich osloviť jazykom, ktorý im bol blízky,“ povedala SME. Jeho prejavy miestami pripomínajú štýl Vladimíra Mečiara v časoch jeho najväčšej slávy v 90. rokoch.
Proti židom vystupoval Tiso najtvrdšie na dožinkových slávnostiach, respektíve mítingoch. „Keď videl pred sebou veľa ľudí, vedel sa vyhecovať. Niekedy však akoby strácal súdnosť,“ hovorí historik Ivan Kamenec. Príkladom je známy holíčsky prejav zo 16. augusta 1942, keď Tiso povedal: „Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“
Stretnutie s Hitlerom
Podľa Hradskej bol holíčsky prejav logickým vyústením Tisovej dovtedajšej politiky. „V hĺbke duše to tak cítil.“ Aj Tiso bol poznačený určitými stereotypmi antisemitizmu, myslí si Kamenec. „To, že židom brali obchody, zdôvodnil kvázi sociálnou spravodlivosťou. Morálne však zlyhal najmä v tom, keď ako kňaz argumentoval kresťanstvom.“
V knihe je zmienka o rokovaní v Hitlerovom hlavnom stane z októbra 1941, kde sa prvýkrát hovorilo o deportáciách slovenských židov. V dobovej tlači však nie je o tejto citlivej otázke ani zmienka. „Bolo to prísne tajné. Všetci, vrátane Tisa či Tuku totiž vedeli, že je to v rozpore s domácim aj medzinárodným právom,“ myslí si Kamenec.
Potemkinovská dedina
Podľa Kataríny Hradskej publikácia čiastočne nabúra aj mýtus, že Tiso bol pri stretnutiach s Hitlerom maximálne otvorený. „Snažil sa mu nejakým spôsobom priblížiť, na môj vkus však mohol byť ráznejší. Medzi riadkami občas cítiť až servilitu. Tiso si dovolil povedať len veci odťažité, ktoré sa netýkali podstaty. Hitler bol evidentne dominantný.“
Historik Milan Zemko vidí na slovenskom štáte aj isté pozitíva. „Napríklad začala naplno fungovať slovenská technika, vznikla Vysoká škola obchodná, Slovenská akadémia vied a umení, nové divadlá.“ Podľa neho má však každá diktatúra aj kvázi dobré, respektíve znesiteľné stránky, bez ktorých by nemohla existovať.
„Nemôže sa opierať len o represiu. Snaží sa uspokojiť určité potreby väčšiny, aby si získala jej priazeň, vytvárať akúsi normálnosť života. Inak by prestalo fungovať hospodárstvo, spoločenský život, ľudia by sa ozvali a režim by sa zrútil,“ dodal Zemko.
Z knihy Jozef Tiso – Prejavy a články (1938 – 1944)
Tiso o židovskej otázke:
„Nový poriadok možno uskutočniť len vtedy, keď židovstvo z nášho národného života bude definitívne vylúčené, keďže toto bolo aj na Slovensku vždy rozkladným živlom a najdôležitejším nositeľom marxistických a liberalistických ideí. Celá verejná správa je od židov už skoro vyčistená, pokračujeme aj v obchodnom a priemyselnom živote. V tomto boji o odžidovčenie nášho štátu nepomýli nás ani vnútorný ani vonkajší odpor.“
28. apríl 1939
„Národu nedám zahynúť pre židovskú pospolitosť. Mne je národ viac ako židia, čo by ich bolo koľko. Keď vidím, že národ by mohol utrpieť škody, vtedy si po kresťansky poviem: Najprv seba a potom teba. Nič nespravodlivého sa tu nerobí. Je len samozrejmé, že kedysi ukradnutý slovenský majetok sa vráti do slovenských rúk.“
10. august 1940
„Vytýkajú nám, že berieme židom rádiá. No v živote sú potrebnejšie veci, ako rádiá. Alebo povie ktosi: Nepustíte ich do škôl, nedávate židom možnosť vzdelania. Musíme zabrániť, aby židia, vyzbrojení školskými vedomosťami, mohli sa zas vrhnúť na slovenského človeka. Nechcem, aby náš dedinský človek išiel k židovskému krčmárovi, ktorý píše na tabuľu, potom dal podpísať zmenku, s ktorou išiel k židovskému bankárovi, tento bankár na advokáta, tento na súd. A tak pekne bez násilia, krádeže, krvi, zmocňovali sa majetku slovenského človeka. Keď chcem Slováka brániť, tak musím túto židovskú reťaz pretrhnúť.“
23. september 1940
„Musíme si uvedomiť, že dnešný zápas – ako to povedal Adolf Hitler – celá táto vojna je vojnou sociálnou, vojnou proti svetovému židovskému kapitálu. Plní sa na nich kliatba, ktorú sami vyslovili, keď žiadali na Pilátovi smrť Kristovu.“
30. september 1940
Tiso o Hitlerovi:
„S vďačnosťou národa spomínam si na prvé stretnutie sa s vodcom. Bezprostredný dojem potvrdil mi pravdivosť správ o osobnom kúzle, ktorým účinkuje na svoje okolie. V osobnom styku nemá nič umelého, násilného.“
20. apríl 1939
„Adolf Hitler je pre nás skutočným otcom. V deň jeho narodenín Slováci ako statočné deti, dávajú mu svoju lásku akoby uvitú v kyticu. Nech žije Adolf Hitler, otec veľkej rodiny národov novej Európy, medzi ktorými slovenský národ chce obstáť i v zlom i v dobrom po jeho boku vo vernosti!“
22. apríl 1941
„Zvolili sme si najužšiu spoluprácu s Veľkonemeckou ríšou. Na tejto čiare budeme i vtedy, keby si to Londýn inak žiadal, i vtedy, keby nám Moskva chcela rady dávať. S tým slovenským výsmechom sa obrátime a povieme: ďakujeme. My s Adolfom Hitlerom vydržíme až do konca!“
1. september 1941
Tiso o úspechoch nemeckej armády:
„Heroický boj nemeckého národa vedie Vodca, ktorý je celou bytosťou spojený so svojím národom. Führer nie je krvilačný, slávybažný, deštruktívny. Vojnu z tej duše nenávidí, ale siahne po nej, keď iného východiska už niet.“
Výročie
Boli časy, a nie veľmi vzdialené, keď dnešný dátum vyvolával ľudí do ulíc. Na námestí ho oslavovali davy, ktoré stihli ponaháňať aj federálneho prezidenta.
K stavovskému štátu, ktorý vraj predbehol svoju dobu, sa nehlásil len „vodca“ obskúrnej strany, ale vtedy i dnes vládnuca SNS. Najsilnejší subjekt pred desaťročím síce vyhlasoval, že „HZDS kladie ostrú deliacu čiaru medzi slovenský štát vojnových rokov a dnešnú Slovenskú republiku“, ale niektorí jeho príslušníci a najmä noviny proklamovanú deliacu čiaru pred 14. marcom výdatne zotierali. Toto všetko už máme za sebou.
Čo ešte zostáva, je obrana vojnového štátu kvôli jeho najvyššiemu predstaviteľovi. Kto berie pod ochranu prezidenta len preto, že bol kňaz, prehliada neprehliadnuteľné. Tiso sa hlásil k Hitlerovi v čase, keď v táboroch vraždil milióny ľudí a po večeroch v úzkom kruhu hovoril: „Kresťanstvo je najväčším úpadkom ľudstva... Najhoršou rakovinou sú farári oboch vierovyznaní. Príde deň, keď s nimi zúčtujem krátkym procesom.“
Aj preto tu proces vyrovnávania sa s výročím a Tisom trvá akosi príliš dlho.
  Prezident Tiso s nemeckým veľvyslancom Ludinom po premiére nemeckého filmu v Bratislave. Na druhom zábere je ženský pavilón v koncentračnom tábore Osvienčim, Slovensko tam poslalo okolo 60-tisíc židovských občanov. FOTO - ČTK, TASR/AFP |
;)
