Jožo Ráž: Gustáv Husák bol svetový politik

Dušou som skôr komunista, z drog sa mi páči kokaín, tvrdí v otvorenom rozhovore pre SME.sk spevák Jožo Ráž.

Elán vznikol koncom šesťdesiatych rokov. Založil ho Vašo Patejdl alebo vy?

Založil ho Vašo Patejdl na škole ešte pred rokom 1968. Existovali rôzne zostavy zo spolužiakov. Mali však basgitaristu, s ktorým neboli spokojní, hľadali niekoho iného a cez rôznych ľudí natrafili na mňa.

Vtedy ste však hrali na klavír.

Áno, na klavír a gitaru. Potom som však kúpil basgitaru od basgitaristu, ktorý odchádzal, čo bola podmienka, stála osemsto korún a to boli strašné peniaze. Požičal som si a dlho som ich splácal.

Audio: Jožo Ráž o vzťahoch so SZM:

Skúšobňu ste mali vo vtedajšom Dome pionierov. Vraj ste mali dobré vzťahy so SZM a iba vďaka tomu ste sa dostali hrať do Bulharska, Švédska, Holandska, Tunisu a podobne.

To je blbosť. Nikdy sme nemali kde cvičiť, ani na čom. Všetko, čo sme robili a mali, sme si veľmi krvavo zaplatili. V Pionierskom dome sme naozaj skúšali v jednej miestnosti, čo sme mali vybavené za veľmi tvrdých podmienok, že sme dvakrát za rok museli zahrať zadarmo zábavu. To bolo celkom dobré, až na to, že sa tam dalo byť iba cez deň. So SZM sme spolupracovali asi tak, ako každý, kto v tom čase niečo robil v kultúre. Mladú kultúru totiž SZM kontrolovalo, takže keď ste chceli hrať, museli ste mať s nimi zmluvu. Čo sa dalo robiť? S nikým iným sa to nedalo. Boli sme dobrí a tak sa o nás SZM uchádzalo.

Vraj aj názov Elán vymyslel istý SZM-ák.

Ale kde. To vymyslel jeden muzikant. Dlho sme nemali stále meno a raz sme šli vo vlaku na nejaký zájazd, pili sme, bolo veselo a on zrazu hovorí - vy ste takí entuziasti, mali by ste sa volať Elán. A my, že dobre. (smiech)

Predtým boli navrhované aj názvy The Hungries a The Words. Anglické názvy vtedy neprešli?

Boli tam rôzne pokusy, ale my sme takí - nieže šovinisti alebo nacionalisti, ale cítime to tak, že keď sme Slováci, prečo by sme mali mať anglický názov? Preto ho ani nemáme.

O socializme

Keď ste sa za socializmu dostali hrať na západ, nelákalo vás ostať tam?

Samozrejme, že také úvahy našimi hlavami stále prechádzali a hlavne vtedy, keď nám západ ponúkal životnú šancu. To nami zalomcovalo. Všetko však bolo veľmi presne zariadené - doma ostávali rukojemníci. Keby sme zostali vonku, zničíme svoje rodiny. A to nikto z nás nechcel. Okrem toho - myslím, že väčším hrdinstvom bolo zostať ako odísť. Navyše - nebolo tu až tak zle.

Akú životnú šancu od západu ste mali na mysli?

Hrali sme desať dní v Amsterdame a asi na ôsmy deň prišli dve staré dámy so šoférkou na Rolls-Royce, ktoré nám dali navštívenky. Že o nás počuli, že sme dobrá kapela a že majú záujem, aby sme spravili v nejakom ich štúdiu za dva týždne nejaké nahrávky. A my, že máme už len dva dni a potom musíme ísť domov. A že ak nás chcú, musia nám dať nejakú objednávku a zmluvu. Oni sa chytali za hlavu, že nám ponúkajú niečo, čo ponúknu jednej z desaťtisíc kapiel a my im máme rozprávať, čo nám majú dať? A že to teda máme nahrať vo Viedni, že aj tam majú štúdiá. A my, že to je to isté, že je tam hranica, že potrebujeme vycestovaciu doložku, inak sa nedostaneme s pasom za hranice. Tak povedali, že ak budeme chcieť, nech zavoláme a prídeme. Nikdy sme za nimi neprišli, lebo sme nemali možnosť vycestovať.

Audio: Jožo Ráž o vzťahoch s komunistami:

Hrávali ste na Festivale politickej piesne v Martine i na iných - politicky zafarbených akciách v Moskve a inde. Nie je to v rozpore s istým vašim výrokom, že ste si s komunistami dosť užili?

V určitom čase sme začali byť slávni. Vtedajší papaláši boli takí istí ako tí terajší v tom, že sa so slávnymi ľuďmi veľmi radi kamarátili a ukazovali. Mali nás radi, pozývali nás na svoje žúry. No a my sme tam, kde sa nedalo odmietnuť, išli. Zažili sme zopár týchto strašných akcií, ale poviem vám jedno - proti tým dnešným tí vtedajší boli zlatí a milí deduškovia. To boli dobrí ľudia, v podstate absolútne benígni (neškodní, pozn. autora).

Audio: Jožo Ráž o tom, čo si myslel o socializme:

Vám neprekážalo prenasledovanie ľudí pre názor?

Sme normálni ľudia so širokým všeobecným vzdelaním a určitým svetonázorom, takže samozrejme, že nám bolo všetko jasné vtedy a je nám aj teraz. Svet bol rozdelený tak ako bol, socializmus sa vyvíjal tak, ako sa vyvíjal - myšlienka bola dobrá, ale ľudia boli zlí, tak sa to kurvilo. Nám bolo jasné, kde je chyba systému a aj sme proti tomu svojimi možnosťami, svojou hudbou a svojim životom bojovali. Ale hovorím, proti tým dnešným to boli úplne neškodní dobráci.

V pesničke Človečina sa spievalo, že „Tam nikto pred nikým sa na nič netvári, dvere sú otvorené, čisté sú slzy aj víno v pohári, všetko je dovolené..." - na internete som to našiel ohodnotené aj ako ódu na socializmus.

Ježíš Mária... (hurónsky smiech). To je nepochopené. Tým sa myslela naša vysnená krajina. Katastrofa, že to mohol niekto takto pochopiť. To je hrozné. Ja také veci nesledujem, na internete som v živote nebol.

Za socializmu sa predávali v Československu státisícové náklady platní. Prečo to po revolúcii tak rapídne padlo? Dnes je úspech, ak niekto predá desaťtisíc albumov.

Vtedy, keď ste si chceli kúpiť Elán, dali ste štyridsaťštyri korún za platňu a mali ste dvanásť až štrnásť vynikajúcich pesničiek. Keď si nás chcete kúpiť teraz, musíte dať tristo až štyristo korún za CD. Samozrejme, že tie peniaze majú dnes inú hodnotu, ale aj tak je to veľa. Muzika je dnes drahá, preto sa u nás najlepšie živia piráti. My vydáme CD a o týždeň už nepredáme nič, lebo všetko predávajú oni. A s tým sa nedá nič robiť, lebo piráti sú nebezpeční a inšpektori si nenechajú pobiť rodinu, tak sa radšej tvária, že nič nevidia a hotovo.

Audio: Jožo Ráž o cenách CD:

Koľko má muzikant z predajnej ceny CD?

Prisahám Bohu, neviem. Ale štyristo korún je strašná cena. Keby som mal ja určiť cenu nášho CD, tak to bude deväťdesiat korún, lebo viem, že jeho vylisovanie stojí nejakých štyridsať. Zvyšok by mal byť na všetkých ostatných zúčastnených dosť. Ale stojí štyristo. S peniazmi sme mali vždy problém a ja to hovorím jednou vetou - voľakedy nám všetky peniaze ukradli komunisti a dnes nám všetky peniaze kradnú kapitalisti.

Audio: Jožo Ráž o svojej gáži za socializmu:

Koľko ste zarábali za socializmu?

Boli sme takzvaní slobodní umelci, čiže sme žili z toho, čo sme si sami zarobili. A zarobiť sme mohli iba podľa určitých tabuliek. Najvyššiu možnú gážu som mal šesťstopäťdesiat korún za koncert brutto, v čistom to bolo nejakých tristopäťdesiat. Z toho som dal dvesto technikom a hral som za stopäťdesiat.

Z tej gáže sa teda vyplácali aj všetci ostatní, ktorí na koncerte participovali?

Samozrejme, lebo tí technici zarábali stodvadsať za koncert a za to nikto nechcel stavať steny a nosiť bedne. A to, čo mi ostalo, bolo akurát na tú dennú útratu - nažrali sme sa, večer niečo vypili a peniaze boli preč. A takýchto koncertov sme hrali dvesto ročne, čo bolo nenormálne únavné. Čo sme zarobili, sme aj minuli.

Ste však v podstate jediný špičkový muzikant u nás, ktorý hovorí, že za socializmu nevedel zarobiť.

Na koncertovaní sa zarobiť nedalo, to je jasné. Jediné peniaze sa zarobili v zahraničí, preto sme chodili hrávať do Sovietskeho zväzu, odkiaľ sme si za tri mesiace doniesli stodvadsaťtisíc. A zarobili sme aj na tom, že sme z jednej platne predali štyristopäťdesiattisíc výliskov. Pri tom množstve aj tie haliere, čo z toho boli, spravili nejakých dvestotisíc na autora, takže sme prachy relatívne mali. Nie veľa, ale proste sme si časom mohli kúpiť celkom slušné auto a nemuseli sme sa pozerať, či víno stojí dvadsaťdva alebo dvadsaťosem korún... Boli sme aj veľmi skromní - razili sme teóriu, že systém chce, aby bol muzikant bosý, hladný a usmievavý.

Keď ste prerazili s pesničkami ako Kaskadér, Ôsmy svetadiel, nezamávala s vami náhla popularita? Sláva už nejednému zamotala hlavu, čoho následkom boli drogy, rozpad rodiny a podobne.

Keď sme prerazili s tými dvoma pesničkami, už sme hrali desať rokov, od rána do večera sme každé prázdniny len robili, zarábali na aparatúru. Pre nás sa nestal žiadny zázrak. Pracovali sme na tom desať rokov a postupne sme sa dopracovali k tomu, že sme to zlomili. Takže sme to považovali za prirodzené.

O drogách

Audio: Jožo Ráž o kokaíne:

Svojho času ste sa vyjadrili, že ste vyskúšali všetky drogy, ale neodporúčate legalizáciu žiadnej z nich.

Študoval som psychológiu a tieto veci boli svojim spôsobom súčasťou študijného plánu. Bolo treba tomu rozumieť. Čo sa dalo, to som vyskúšal. Našťastie, vtedy ešte neboli rozšírené také brutálne chemické drogy ako teraz, že si dáte jeden prášok a ste nadosmrti závislý. Jediné, čo sa mi páči, je kokaín. Vedel by som si predstaviť, že by som na ňom fungoval. Ale dokážem to aj bez neho a kokaín je drahý. (smiech)

Prečo práve kokaín?

Sú drogy, ktoré vás uvádzajú do príjemných stavov a mimo reality. Je to príjemné a keď sa z toho preberiete, je to o to nepríjemnejšie. Kokaín má jednu výhodu - podporuje robotu. Na ňom môžte tri dni a štyri noci robiť a stále vám to ide, myslí vám to. Síce potom musíte štyri dni spať, ale celé tie dni predtým môžete makať. To je na kokaíne bomba.

To ste si odskúšali?

Áno. Je to podobné ako kofeín v káve, ale účinkuje to oveľa presnejšie.

Fungovali ste tak aj na koncertoch?

Nie. Drogám sme nikdy nepodľahli. Ani sme na to nemali prachy, ani sme to nepotrebovali. Každý deň sme hodinu hrali futbal a zbytok času sme sedeli v aute, potom sme koncertovali, v noci zase chľastali.

Fungovali už vtedy v šoubiznise drogy?

Áno. Drogy fungovali vždy a všade.

Audio: Jožo Ráž o alkohole a cigaretách:

Drogami sú aj alkohol a cigarety.

Tie považujem za viac menej užitočné a je to s nimi ako so všetkým - alkohol je výborný sluha a veľmi zlý pán. Keby sa mal stať alkohol mojim pánom, tak prestanem piť. Ale kým to tak nie je...

Vyjadrili ste sa však, že vypijete fľašu whisky denne.

Áno, bolo také obdobie.

To ste ju vypiť chceli, alebo už museli?

Nemusel, prečo by som musel? (smiech) Závislý som nebol nikdy od ničoho a ani nebudem. Teraz pijem oveľa menej, pretože chcem schudnúť a to sa pri alkohole nedá.

O zmene režimu

V novembri 1989 ste medzi prvými začali spolu s Tublatankou ozvučovať námestia. Prečo? Súčasný režim príliš v láske nemáte.

Podľahli sme eufórii, keď sme zvonili kľúčami a mysleli si, že vybudujeme nový svet.

Audio: Jožo Ráž o súčasnom režime:

Ako dnes vnímate tú zmenu režimu?

Gorbačov bol veľmi šikovný človek, ktorý chcel zmeniť socialistický systém na systém s ľudskou tvárou, ale objektívna situácia vo svete už bola tak napätá, že sa mu to vymklo z rúk. Stalo sa niečo, čo ani on nechcel a to je to, čo máme dnes - skurvený kapitalizmus, ktorý nenávidím.

Akým slovíčkom nahradíme pojem „skurvený" v prepise rozhovoru?

To tam pokojne nechajte, takú máme aj pesničku. Je to skurvený kapitalizmus. Každý kapitalizmus vedie do pekla, ale ten náš navyše nemá žiadnu morálku ani pravidlá.

Socializmus morálku mal?

Mal. Lebo mal aj najvyššiu inštanciu, ktorá rozhodovala. Keď sa vám vtedy niečo nepáčilo, mohli ste po tých schodíkoch stúpať až ku krajskému tajomníkovi strany a ten povedal tak či onak. A tak aj bolo. Ale teraz nie je nikto, kto by rozhodol. Proste - kto má prachy, ten robí čo chce a kto ich nemá, drží hubu, prípadne sa nechá zašliapnuť alebo zabiť.

Audio: Jožo Ráž o tom, že je skôr komunista ako kapitalista:

Mnohí, ktorí skúšali ísť po tých schodíkov, skončili vo väzení pre iný názor. Keby ste vtedy povedali, že „skurvený socializmus", tak si už nezahráte alebo vás zatvoria. Dnes to o kapitalizme hovoriť môžte a nič sa vám nestane.

To je ťažko rozsúdiť. Poviem vám len jedno - ja som dušou skôr komunista ako kapitalista, hoci som nikdy nebol v žiadne strane. Dokonca som nebol ani pionier, lebo som na sľube omdlel.

Inokedy ste sa vyjadrili, že ste kapitalista s komunistickým srdcom.

Áno.

Nie je to niečo ako teplý sneh?

Možno áno. Však to je to, čo tu teraz máme.

Čo konkrétne vám zo socializmu chýba?

Dnes sa kradnú miliardy, vtedy sa kradli státisíce. Rozumieme si?

Hovorím o princípe. Je jedno, či niekto zavraždí jedného človeka alebo troch, stále je to vrah. Či ukradnem tisícku alebo milión, stále som len zlodej.

Mala zostať idea spolupatričnosti, respektíve idea sociálneho cítenia, aby ľudia mali šancu prežiť. Od revolúcie z mojich tridsať kamarátov skončilo trinásť s guľkou v hlave. To sa za socializmu nedialo. Rozumieme si? Ja som rád, že som nažive, čo si budeme hovoriť.

Audio: Jožo Ráž o údajnom mafiánovi Čongrádym:

S guľkou v hlave zväčša končia mafiáni. Vy ste boli na pohrebe Čongrádymu, ktorého k nim zaraďujú tiež.

Boli zo všelijakých kruhov. Čongi bol pre mňa partner z boxu a mne bolo jedno, čo robí. Ja som sa s ním stretával na boxe. Bol v ňom výborný, mimoriadne talentovaný, férový. Ja som proti nemu nič nemal, prečo by som mu nešiel na pohreb? Všetci novinári sa tam na mňa vrhli, že čo tam robím. Došiel som spolubojovníkovi na pohreb, čo je na tom? Ja im seriem na to, čo píšu a čo si o tom myslia. Proste zomrel kamarát, tak mu idem na pohreb. To je celé.

Je dostatočným dôvodom na kamarátstvo iba to, že je niekto výborný boxer, ak je to neférový človek?

On nebol neférový.

Nebol to mafián?

To by som netvrdil. (smiech)

O Mečiarovi

Otvorene sa hlásite k podpore Mečiara. Nebolo vám po revolúcii podozrivé, že ako neznámy právnik z Nemšovej okamžite zvládal riadiť ministerstvo vnútra? Že poznal jeho mechanizmy? Že sa stratil jeho spis a že bol pravdepodobne eštebákom?

Mečiara považujem za veľmi inteligentného človeka. To ministerstvo by som rovnako dobre riadil aj ja. Minulosť som sa v roku 1989 rozhodol pochovať. Keby sme brali do úvahy všetky minulé prúsery, nemohli by sme žiť. Čo bolo bolo, srať na to, teraz ukáž, čo vieš.

Pozeráte teda na eštebákov tak, že na ich hriechy treba zabudnúť a brať do úvahy iba to, čo robia teraz?

Áno.

Lustrácie nepovažujete za správne?

Tie považujem za scestné.

Kedy ste sa s Mečiarom osobne zoznámili?

V čase, keď sa chodilo štrngať na námestia.

Čo vás na ňom tak zaujalo?

Je jedným z mála ľudí, ktorí majú potrebnú výbavu na vedenie národa. Najviac sa mi však páčila jeho filozofická koncepcia toho, čo má Slovensko robiť. Mal o tom ucelenú predstavu. Že sa to nepodarilo, je iná vec.

Prečo sa to nepodarilo?

Keď som sa ho na to pýtal, povedal, že „nejsou lidi". A to si myslím aj ja. Tvrdil mi, že všetci, s ktorými robil, zradili. A neustáli to, čo mali ustáť. Nie je s kým robiť. Tu si na nič nenájdete seriózneho partnera. Veď keď potrebujem urobiť niečo na dome, zavolám murára a robí tak, že ja to viem urobiť lepšie, tak do riti, prečo robí murára? A takto je to so všetkým. Nekompetentní a debilní ľudia, ktorí chcú veľa peňazí a nevedia nič ponúknuť. Aj tridsaťpäť korún za benzín je neadekvátnych, to je proste katastrofa.

Sú nejaké veci, o ktorých môžte povedať, že ich Mečiar urobil zle? Vyčítate mu vôbec niečo?

Keby som mu mal niečo vyčítať, tak to, že bol mäkký. Že netresol päsťou po stole vtedy, keď mal.

Mečiar predsa vždy trieskal päsťou.

Ale nebolo to dosť. Ja na jeho mieste by som zatváral ľudí. Bol by som oveľa diktátorskejší.

Vám imponujú diktátori?

Ak sú spravodliví, tak áno. A takého by sme potrebovali.

Mečiar bol počas svojej tretej vlády spravodlivý?

Ja myslím, že bol.

Čo bolo spravodlivé na amnestiách zločincom, vylúčení Gauliedera z parlamentu, alebo množstve legislatívy, ktorú označil Ústavný súd za protiústavnú?

To netuším, lebo neviem, ako to bolo. Ale bolo správne, čo urobil. Politicky i takticky správne.

Audio: Jožo Ráž o Gustávovi Husákovi:

Povedali ste, že Mečiar je jeden z mála správnych politikov. Ktorí sú tí ostatní?

Potrebovali by sme Husáka, ale takého nemáme.

Prečo?

Bol múdry, nenormálne schopný, trpezlivý a pokorný. Husák bol nenormálny politik.

Poznali ste ho osobne?

Áno. To bol svetový politik.

Ako hodnotíte Fica?

... (dlhé mlčanie)

Opýtam sa inak - ako hodnotíte súčasnú vládu?

.... (dlhé mlčanie) Ajajajajaj... No tak... na moje prekvapenie funguje celkom dobre. Nič lepšie povedať nemôžem.

A ako ste hodnotili Dzurindu?

Nebol som priateľom jeho vlád. Myslím, že robili najlepšie ako vedeli, ale za ich vlády sa tu stratilo viac miliárd ako za Mečiara. Nech im pánboh pomáha.

Tvrdíte, že si západ Slovensko kupuje, pretože sme svetovou zásobárňou pitnej vody.

Slovensko je vyvolená krajina, ktorá bude jednou z najdlhšie prežívajúcich z celého sveta. Keď už bude všade katastrofa, tu sa bude dať stále žiť, čo predpovedali mnohí proroci. Preto sa svet o Slovensko tak zaujíma.

Pri rozhovoroch s vami je ťažké zistiť, kedy hovoríte pravdu, kedy sa zabávate a kedy blufujete, V tom slávnom rozhovore pre Domino Fórum, z ktorého sa dodnes cituje, ste hovorili pravdu, alebo ste sa na tom zabávali?

Zaujímavé. Musím si ho prečítať, nepamätám sa, čo som tam hovoril. Ale určite, keď som niečo hovoril, tak som to myslel vážne. Môžte mi dať odtiaľ hocijakú otázku, odpoviem to isté alebo to bude podobné.

O Kube ste sa vyjadrili ako o ostrove slobody. Čo je to za slobodu, ak sa tam zatvára pre názor?

Na Kube som bol a je nenormálne príťažlivé, ako tam tí ľudia žijú. Oni sú národ, ktorý sa vyhýba robote. Sú stvorení pre zábavu, posedávanie, popíjanie mojita, sledovanie mora. Keď hodíte na zem plechovku od Coca-Coly a ona rytmicky poskakuje, oni vyskočia, zatancujú si na to. Keď sú hladní, dajú si banán, ktorý im padne na hlavu. Mne to pripadá tak, že tí ľudia žijú neskutočne šťastný život, hoci si to neuvedomujú. Myslia si, že dobre sa majú Američania, lebo tí majú krásne autá a podobne. Kubánec zarobí pár dolárov za mesiac, ale nič nepotrebuje, lebo je všetko vybavené. Má čo jesť, ak ochorie, dostane zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, všetko.

Audio: Jožo Ráž o Američanoch:

Je ostrovom slobody krajina, v ktorej sa zatvára za názor?

Toto sú ťažké debaty. V takzvaných demokratických krajinách ako USA sedí za názor oveľa viac ľudí ako na Kube. Nesúhlasím, aby sa zatváralo pre názor, ale súhlasím so spôsobom, akým Castro vládne na Kube proti vôli tej obrovskej Ameriky, ktorú má vedľa seba. Je neuveriteľné, že to celé tie dlhé roky ustál. Tá Amerika nedokázala Kubu schlamstnúť ako malinu. Amerika ale vlastne nedokázala nič. Nedokázala vyhrať jedinú vojnu. Nikdy! Vojny vyhrávajú iba vo filme, v skutočnosti je to samá hanba a katastrofa. Oni keď idú oslobodiť nejakých väzňov v Afganistane, tak im padne helikoptéra a pochytajú ich. To je celé, rozumieme si? Rusi alebo Židia, tí sú iní. Ale Američania? Coca-Cola, hamburger... a keď mu nejde Coca-Cola v tanku, tak nebojuje. To sú herci, nie skutoční bojovníci. To Rusi, tí prídu potichu, pozabíjajú to, zmiznú a nikto nevie, že tam boli.

Od Mečiara ste dostali ponuku na vstup do politiky.

Dostal som strašné ponuky. Na najvyššie fleky. Mohol som byť superpolitik.

Všetky ponuky boli od HZDS?

Boli aj od iných strán. Politika je však skurvenejšia ako si myslíte. To je proste také svinstvo, že škoda hovoriť. Ja o tom čosi viem, lebo tých ľudí poznám a nechcem s tým nič mať. To je celé. Preto som do toho nešiel, aj keď to bolo finančne nenormálne výhodné. Ja som sám sebou a som slobodný. V politike by som nebol ani jedno, ani druhé.

Zarobili ste na HZDS nejaké peniaze, alebo to robíte iba z kamarátstva?

Jasné, že za vystúpenia nám platili. Hrali sme tomu, kto platil. Hrali sme aj pre iné strany. Hrali sme komukoľvek, kto nás zaplatil a nemali sme nejaký rozpor s jeho filozofiou.

Nachádza sa v parlamente strana, ktorej by ste nikdy nehrali?

Nie. Ale nie za akúkoľvek sumu. To nie je sranda, ide o veľa peňazí.

Dostalo by HZDS zľavu?

O tom som nikdy neuvažoval. Posledné roky už s politikou nič nemáme, nechceme hrať nejakým stranám. Takže by nás niekto musel prehovárať a zaplatiť strašné peniaze.

Neľutovali ste, že vám podpora Mečiarovi nabúrala priateľstvo s Borisom Filanom?

Myslím, že sa naše priateľstvo nenabúralo, to určite nie. Názory máme dodnes iné, ale to na veci nič nemení.

On sám predsa povedal, že vás to na istý čas rozdelilo a zmena prišla až po tej nehode.

Ale... my s Borisom sa ťažko rozdelíme.

O koncertovaní

Audio: Jožo Ráž o "posledných" koncertoch Elánu:

Elán viackrát ohlásil takzvaný posledný koncert. Ja sám som zažil minimálne dva. Nie je to len reklamný ťah a podvod na divákoch?

Elán nikdy žiadny posledný koncert nevyhlásil. Čo bolo na plagátoch, to nepopieram, že to tam niekto napísal, lebo na tom chcel zarobiť. Ale Elán to nikdy nepovedal. Elán je večný a nikdy neskončí. A tak málo hráme preto, lebo nás málokto zaplatí. Hrali by sme oveľa viac, keby nás zaplatili.

Je pravdou, že pod milión korún nehráte?

Je.

Koľko stojí vystúpenie v dvojke - teda vy a Jano Baláž?

Od stopäťdesiattisíc vyššie. Posudzujeme to aj podľa toho, ako veľmi sa nám chce hrať. Myslím typ akcie. Na firemný večiarok sme drahí, lebo tam ľudia žerú a vy im do toho hráte ako blbec. To nerobíme a ak, tak za strašne veľa peňazí. Ak však hrať chceme, hráme aj so stratou. Niekedy sa stane, že nás to stojí pekné peniaze.

Koncert na Letnej pre vás naozaj skončil so stratou 12 miliónov?

Áno.

Ako môže byť koncert so sedemdesiattisíc divákmi stratový?

Tam bolo sedemdesiatritisíc platiacich divákov a ďalších tridsaťtisíc neplatiacich, takže ich bolo vyše stotisíc, ale to je jedno. Proste je to drahé. Dva týždne pred koncertom sme boli v strate 40 miliónov. To boli nervy ako hovado. Strata 12 miliónov bol výborný výsledok. Pomodlili sme sa a poďakovali Bohu.

Iné kapely u nás vystupujú za oveľa nižšie sumy a v strate nie sú.

Len aparatúru máme oproti ostatným minimálne desaťkrát drahšiu. Máme tú najdrahšiu, na akej sa v strednej Európe hrá. Ale v tom nie je problém. My chceme mať plné sály. A na to, aby ste ich mali, musíte spraviť plnohodnotnú reklamu. Tá stojí obrovské prachy. Ale potom vám príde stotisíc ľudí na Letnú. To nikto iný nedokázal. Iný ani neriskoval prerobiť 12 miliónov.

Koľkokrát ročne za rok koncertujete?

Toľkokrát, koľkokrát nás zaplatia. Možno päťkrát.

Nie je vám to ľúto?

Je. My by sme hrali aj päťdesiatkrát za rok, keby sa dalo. Ale to nám nezaplatia.

Prečo teda nie ste lacnejší? Pre plnohodnotný koncert je naozaj nevyhnutných milión korún?

Odpovedali ste si.

Boli minuloročná šnúra Žbirku alebo koncerty Desmodu menej hodnotné? Dokážu spraviť dobrý koncert aj bez miliónov.

A majú tam tritisíc ľudí. My ich máme tridsaťtisíc. Viac k tomu nemám čo povedať.

Koľko by musela stáť cena lístka, aby to bolo ziskové?

Dvetisícpäťsto korún. Ale s tým nesúhlasíme, lebo potom by ľudia neprišli. U nás musia stáť lístky päťsto korún. Na každom lístku teda chýbajú dve tisícky, ktoré musí niekto zaplatiť. A keď to nikto neurobí, zaplatíme to my.

O nehode

Mali ste počas tej nehody na motorke na hlave prilbu alebo nie? Informácie sa totiž rôznia.

Ja bez prilby na motorku nesadnem.

Objavili sa aj informácie, že ste boli pod vplyvom alkoholu.

To je blbosť, veď sa robili testy. Keď jazdím, nepijem. (smiech) Motorka je v tomto dosť problematický prostriedok, na nej nemôžte jazdiť opitý.

Z workoholika pred nehodou sa z vás stal relatívne oddychujúci človek po nehode. Čo sa zmenilo vo vašej hlave?

Oddychovať som nikdy nevedel. Nezmenilo sa nič z mojich názorov, ani moja životná filozofia. Jedinou zmenou je to, že sa už tak neponáhľam. Nič ma nedonúti pracovať, mne sa už nechce.

Povedali ste, že hrať ste začali preto, lebo vám to signalizovalo konto. Robíte dnes muziku iba pre peniaze?

Čo k tomu povedať? Žil som veľmi intenzívne a rýchlo, dosť veľa som zarábal, ale nič som neušetril. Keď som dva mesiace ležal v nemocnici, bolo predsa treba niečo zarobiť. Treba z niečoho žiť, platiť rohlíky, benzín, telefóny... Robím, aby som žil. To je normálne ako u každého. Keby som mal 10 miliónov na konte, tak to robiť nemusím. Hral by som, keď by som mal náladu. Hranie mám totiž strašne rád. To je nenormálny zážitok hrať pre tridsaťtisíc ľudí. To si neviete predstaviť. To je energia. To je ono. Ja pritom ani neviem hrať, ale keď je tam toľko ľudí, zrazu hrám.

V jednej piesni spievate „Neviem byť sám", v inej zase „Kým som sám". Ste samotár, alebo nie?

Neviem byť sám, ale som samotár. (smiech)

Čo je pravdy na tom, že pieseň Si kočka vznikla pre súčasnú šéfku Slovenského rozhlasu Zemkovú?

Áno, aj. To je celé.

Pred rokmi ste natočili film Rabaka o Eláne. Bude aj ďalší film?

Bolo by o čom, nič iné si neželám, len som na to ešte nezohnal prachy.

Mali ste byť jedným z porotcov v Superstar. Prečo ste ním neboli?

Povedal som im, nech ma do toho neťahajú. Neznášam to a nesúhlasím s tým. Robil by som tam iba hanbu.

Vyjadrili ste sa, že vašim jediným snom je mať auto Ferrari Enzo, ktoré stojí 32 miliónov. Na čo by vám bolo také auto?

Nevylučujem, že ho raz budem mať. Tá cena je taká, lebo tam ide o prestíž, značku, proste je to Ferrari. A prečo? Lebo som autičkár, zopár rokov som závodil, vyznám sa v tom a je to proste dobré auto. A z dobrých áut je najlepšie práve toto Ferrari.

Máte za sebou osemnásť autonehôd.

To minimálne.

Koľko z nich ste spôsobili vy?

Na takú si nepamätám.

Po nehode ste s motorkami nechceli skončiť?

Nie. Kúpil som si o sto koní silnejšiu, než na akej som havaroval.

O šoubiznise

O súťaži Slávik sa vyjadrujete ironicky, zväčša tam ani nechodíte napriek tomu, že tam Elán preberá ceny. Prečo?

Nezaujíma ma to. Nemám nič proti, som poctený že nám to dávajú, ale nezaujíma ma to. A občas tam predsa chodím, keď sa už inak nedá. Celé toto je pre mňa veľmi nepríjemná téma, lebo ja v tej branži nemám priateľov.

Audio: Jožo Ráž o našej hudobnej branži:

Existujú vôbec v šoubiznise úprimné priateľstvá?

Celá tá branža populárnej hudby nie je príliš inteligentná. (smiech)

Môžte to rozviesť?

Čo sa tam dá rozvádzať? Ja som inteligentný. To je celé.

V médiách ste viackrát povedali, že inú našu muziku nepočúvate.

Muziku neznášam, nemám ju rád, nepočúvam ju.

Počúvate Chicago.

To áno.

Iné nič, o čom by ste povedali, že je to dobré?

Nepočúvam nič okrem Chicaga. Prehľad nemám, lebo sa tomu nevenujem. Mne keď poviete, že Desmod vyhral Slávika, ja ani neviem, kto je Desmod. Rozumieme sa? Ja neviem, kto je Desmod. A čudujem sa, že vyhrali, lebo ich nepoznám.

Neverím, že nepoznáte nikoho na našej scéne.

Také výnimočné projekty, ktoré stále hrajú ako Peha, No Name a podobne, o tých viem, že existujú. Ale aké sú tam pomery, kto je ako slávny, to neviem, ani ma to nezaujíma.

Dopláca nejako Elán na to, že nechodíte na večierky, recepcie a podobne, kde by ste sa mohli ukazovať na kameru?

Dopláca tým, že nemá sponzorov. Lebo tí majú v pozadí americký kapitál a všetci vedia, že ja nie som priateľ Ameriky, takže keď majú dať peniaze Elánu, povedia - však ten Ráž rozpráva také veci, nemôžme mu predsa dať prachy.

O novom albume

Pripravujete ďalší album?

Áno, pracujeme na myslím dvadsiatomštvrtom albume a to je aj náš hlavný cieľ - natočiť dobré CD.

Kedy vyjde?

Keď ho natočíme.

To je logické. Bude to tento rok?

Už to malo byť pred dvoma rokmi, ale je pravdou, že sa nám tvorí stále ťažšie. My sme už spievali o všetkom, je ťažké nájsť tému. S týmto posledným máme problém, že ho nevieme dať dohromady. Stále len robíme, robíme a potom všetko zahodíme.

Nahrali ste však singel s Metalindou. Prečo práve s ňou?

<;p> To sú naši starí kamaráti, prišli za mnou, že majú výročie a či pre nich niečo nenaspievam. A ja, že ak sa mi to bude páčiť, tak možno. Chodili nejaký čas a tak sme nahrali singel Nebo zastav dážď.

Audio: Singel Nebo zastav dážď:

Dá sa zarobiť na platinových CD? Máte ich dvadsaťtri.

Jasne, že áno.

Ak vezmeme spolu koncertovanie, tantiémy z hrania v médiách a predaj CD - ste na hudbe stratový alebo nie?

Celkovo som ziskový, pretože som nenormálne úspešný. Nenormálne! Nikto sa nedostal ani približne na tú úroveň ako my. Takže ako tak žijeme.

O médiách

V médiách sa často objavujú informácie, že ste k novinárom arogantný a nemáte ich príliš v láske. Prečo?

Ja s dobrými médiami nemám problém. Ale takých je tu totálny nedostatok. Nechcú vám nič dobrého. Na tlačovku príde štyridsať novinárov a všetci sa pýtajú na také veci, ktoré vám ubližujú, aby ste sa zosmiešnili, urobili nejakú chybu. Píšu iba zlé veci.

Audio: Jožo Ráž o vzťahu s médiami:

Tento rozhovor chcete bezpodmienečne autorizovať. Znamená to, že máte zlé skúsenosti?

Mám katastrofálne skúsenosti. Ale bojujem tú vojnu konzekventne a som na tom ešte relatívne dobre. Tá branža ma neznáša, lebo nie som taký debil ako všetci, že sa všade pretŕčam a kydám blbosti. Lebo hovorím vždy to isté a stojím si za tým. To v bulvári nemá žiadnu hodnotu. Keď poviem, že pijem whisky, na druhý deň je titulok, že Ráž je nadrbaný každý deň. Ale to nie je pravda o mne, ale titulok, lebo sa to predá. Alebo Plus 7 dní dá na prvú stranu moju fotku a napíše, že mi hrozí smrť, operácia a neviem čo... ja kukám, čo to plácajú, čo je to za blbosť? Dôjdem za majiteľmi, sťažujem sa a oni, že ježiši, toto sme nechceli... Ale vydanie je už predané, rozumiete mi.

Bojovali ste proti tomu aj súdmi?

Áno.

Úspešne?

Nie. (smiech) To sa nedá vyhrať, to už ani nebudem robiť.