Arcibiskup Ján Sokol prvýkrát priznal, že sa stretával s príslušníkmi StB. Vyplýva to z jeho nového stanoviska, ktoré dnes poskytol médiám.
Sokol v stanovisku tvrdí, že eštebáci si vynucovali stretnutia s ním. Doteraz však hovoril, že s nikým, o kom by vedel, že bol príslušníkom ŠtB sa nerozprával.
„Opakovane vyhlasujem a potvrdzujem, že som nikdy s ŠtB vedome nespolupracoval, čiže nikdy som vedome neposkytol ŠtB informácie, ktoré by poškodili Katolícku cirkev, alebo ktoréhokoľvek spoluobčana. Príslušníci ŠtB si vynucovali stretnutia so mnou. Pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre mňa ponižujúce, som sa snažil ochraňovať záujmy Cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam.", píše sa v dnešnom Sokolovom stanovisku.
"Vedomý si toho, že mám čisté svedomie v otázke mojej bezvýhradnej vernosti Cirkvi, lojality voči Svätému Otcovi a voči spolubratom kňazom aj v ťažkých časoch komunistického prenasledovania, pokladám toto moje vyjadrenie za odpoveď na všetky otázky, týkajúce sa dokumentov zverejňovaných ÚPN." uzatvára arcibiskup.
Podľa registračných protokolov ŠtB bol Sokol od roku 1972 kandidátom tajnej spolupráce. Agentom sa podľa zoznamov stal v júli roku 1989 v čase, keď bol vymenovaný za arcibiskupa.
Sokolove meno sa našlo aj v nedávno objavených dokumentoch v archíve českého ministerstva vnútra. Z nich napríklad vyplýva, že Sokol informoval tajnú službu o stretnutí s emigrantom vo Vatikáne, navštevoval konšpiračný byt a nenamietal proti tvrdým zásahom na demonštrantov, ktorí si v roku 1989 v Prahe pripomínali výročie smrti Jana Palacha. Televízia Joj nedávno dokonca naznačila, že Sokol za informácie od ŠtB dostával peniaze.
KBS sa k údajnej Sokolovej spolupráci s ŠtB priamo nevyjadrila. Jej predseda František Tondra však kritizoval prístup médií k arcibiskupovi. Samotný Sokol pre rádio Viva povedal, že médiá o ňom informujú nepravdivo a osočujú ho. Nevylúčil dokonca podanie trestného oznámenia.
Tvrdenia o Sokolovej spolupráci sa už skôr snažil na základe historických dokumentov ŠtB a Komunistickej strany vyvrátiť cirkevný historik Jozef Haľko. Sokol bol totiž podľa neho pre režim v prvom rade nepriateľskou osobou a nie spolupracovníkom.
Dôveryhodnosť dokumentov o údajnej Sokolovej spolupráci spochybnili podľa denníka Hospodárske noviny aj dvaja bývalí dôstojníci tajnej polície, ktorých mená sú uvedené pod informáciami o arcibiskupovi. Obidvaja podľa denníka tvrdili, že so Sokolom sa nikdy nestretli.
aktualizované 15:30
