Smerom. Za biskupa ho vysvätili 9. septembra 1989 na žiadosť Vatikánu. Snahu ŠtB získať ho na spoluprácu dvakrát rázne odmietol, no svojho kolegu arcibiskupa Sokola nehodnotí. Denníku SME poskytol rozhovor spišský diecézny biskup FRANTIŠEK TONDRA.
Je predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Podobne ako u susedov, aj u nás dnes cirkvi diskutujú o spôsobe, akým by sa mali vyrovnať s kňazmi, ktorí spolupracovali s ŠtB. O politike kňazi nehovoria často, ale tento si myslí, že KDH malo ísť do vlády so Smerom. Za biskupa ho vysvätili 9. septembra 1989 na žiadosť Vatikánu. Snahu ŠtB získať ho na spoluprácu dvakrát rázne odmietol, no svojho kolegu arcibiskupa Sokola nehodnotí. Denníku SME poskytol rozhovor spišský diecézny biskup FRANTIŠEK TONDRA.
V septembri sa zástupcovia cirkví stretli s premiérom Robertom Ficom. Vyhlásili ste, že vláda môže získať podporu rímskokatolíckej cirkvi, pretože sociálny program, ktorý premiér predstavil, je prijateľný. Prečo?
„Aj za prechádzajúcich vlád sme sa stretávali s predstaviteľmi štátu. Nám kedysi profesor na teológii povedal, že vždy je lepšie, keď sa ľudia stretávajú, ako keď sa bijú. Sám premiér sa nehlási k nejakej viere, iní ministri sa tiež neprejavili, ale treba prijať vládu, ktorá vzišla z volieb a treba s ňou spolupracovať na tom, čo je dobré. Sociálny program, nemusíme hovoriť o konkrétnostiach, pretože nie sme ekonómovia, aj nám leží na srdci. Sme ochotní spolupracovať s každým, kto je ochotný sociálnu situáciu ľudí zlepšovať.“
Myslíte si, že táto vláda môže byť vďaka sociálnemu programu lepšia ako tá predchádzajúca?
„Niektoré veci robí lepšie táto vláda, iné iná vláda. Aj za predošlých vlád som často hovoril o zlej sociálnej situácii mnohých ľudí, najmä o narastajúcom rozdiele medzi bohatými a chudobnými, neraz som kritizoval korupciu a defraudáciu verejných prostriedkov, obohacovanie sa politikov na ujmu celého národa. Terajší premiér ešte v opozícii niektoré veci veľmi kritizoval a vynášal na povrch sociálne problémy. Ohlasoval sociálnu spoločnosť, čo prilákalo veľa voličov. Ťažko povedať, čo to je sociálna spoločnosť, ale zrejme chce riešiť sociálne otázky a rozdiely medzi ľuďmi. Chce, aby každý mohol pracovať a dostať za to primeranú odmenu. Keď má vláda toto v programe, prečo by sme ju v tejto veci nepodporovali.“
Ako ste prijali fakt, že premiér vzal do vlády HZDS? Keď vládlo naposledy, SIS sa snažila zdiskreditovať biskupa Rudolfa Baláža.
„To všetko vieme. Vieme však, čo sa dialo po voľbách pri vytváraní koalície. Premiér Fico nepozýval hneď Mečiara, oslovil aj KDH a SMK. Keď títo odmietli, prijal tých, čo mu zostali. My sme to nemohli ovplyvniť. Musíme prijať veci tak, ako sú.“
Malo ísť KDH do vlády so Smerom?
„Bol som za to, aby išlo. Možno by sa veci inak vyvíjali. Predsa je vždy lepšie, keď je niekto pri dianí, ako keď je len pozorovateľ a kritik.“
Poslanec KDH František Mikloško povedal, že za tejto vlády nastala renesancia komunizmu. Vidíte to aj vy?
„Musím sa kriticky vyjadriť k tomu, že je toľko výmen na všetkých úradoch a pozíciách. Ľudia sú vymieňaní bez ohľadu na to, že sú dobrí odborníci. Nesúhlasím s tým. Po zmene vlády sa menia niektoré vedúce osobnosti, ale nie pracovníci hociktorého úradu na okrese. To nemá s politikou nič spoločné, to je odbornosť. Napríklad všetkých vedúcich ochranárov prírody odstavili.“
V minulosti ste sa postavili za zmluvu o výhrade vo svedomí. Napriek tomu, že vo vláde boli kresťanskodemokratické strany, neprešla. Myslíte si, že to ešte niekedy bude pre politikov téma?
„Verím, že áno. Kedy, to nevieme. Keď to neprešlo za predošlej vlády, je menšia nádej, že by to prešlo za tejto. Radšej to neotvárame, aj keď to vyžaduje základná medzinárodná zmluva. Je to nezodpovednosť hociktorej vlády, keď nepozerá na to, že legálny predstaviteľ štátu sa zaviazal, že sa to stane.“
Vy ste sa viackrát stretli s Mikulášom Dzurindom. Nemrzí vás, že to vtedy zastavil?
„Mrzí. Nemusela padnúť vláda. Ja som mu to aj osobne povedal.“
Minulý týždeň ste napísali vo svojej reakcii, že arcibiskupovi Sokolovi zazlievate jeho vyjadrenia o slovenskom štáte, pretože znovu otvoril túto otázku a spustila sa kampaň. Zazlievate mu to pre tú kampaň alebo pre samotné vyhlásenie?
„Zazlievam mu, že sa tak o tom rozhovoril. Ja otázku Tisa považujem za takú komplikovanú, že nikdy na to nebude jednostranný názor. Sú zástancovia, aj kritici. Sú aj argumenty za to, že vznikol slovenský štát. Treba rozlišovať vznik štátu a jeho prezidenta. Podľa všetkého, čo sledujem, nie som historik, ale slovenský štát musel vzniknúť, ak sme si chceli zachovať samostatnosť. Vidím, že mal vzniknúť. Ale nemusel byť prezidentom katolícky kňaz. Nebolo by toľko nedorozumenia ako doteraz. Zapadlo by to do minulosti ako v iných štátoch. Nakoľko bol zodpovedný, je ťažko posúdiť. Je pravda, že za jeho prezidentovania sa diali deportácie. Ale pravdou je aj to, že zástupcovia židovskej spoločnosti boli za Tisom, aby sa nevzdával. Keď videl, k čomu to vedie, chcel sa vzdať. V roku 1967 mu v Jeruzaleme postavili pomník. Nálada je dosť zámerne rozdúchavaná, len aby sa mohla kritizovať katolícka cirkev. Tiso nebol ani poverený cirkvou, ani prezidentom v jej mene. Vatikán bol proti tomu, aj mnohí kňazi na Slovensku.“
Kňaz by mal byť morálnou autoritou. Je vhodné, ak hovorí, že si váži prezidenta, ktorý viedol štát, čo vyviezol svojich občanov do koncentrákov?
„Zaujímam k tomu neutrálny postoj, a preto by som sa nikdy verejne nevyjadril, že si Tisa vážim.“
Myslíte si, že Slovensko potrebuje Ústav pamäti národa?
„Zatiaľ sa zdá, že je to dobré. Minulosť treba študovať aj odkrývať. Ústavu mám zaťažko len to, že začal s tými najnevinnejšími, nielen s kňazmi. Zverejnili tých najspodnejších, čo spolupracovali a kde sú tí, čo to robili?“
Niektorí sú už tiež na internete.
„Aj mňa dvakrát eštebáci otravovali. Raz, keď som bol farárom v Zázrivej. Jeden sa snažil ma navštevovať a lákať, ale keď som to radikálne odmietol, mal som pokoj. Druhý raz ma začali otravovať, keď ma krátko pred koncom komunizmu menovali za biskupa. Začali ma drzo navštevovať. Keď som im povedal, či mám napísať do Vatikánu, že sa zriekam, povedali, že nie a už viac nechodili.“
Prípad odstúpenia varšavského arcibiskupa, nielen v Poľsku, ale aj u nás a v Čechách znovu otvoril otázku spolupráce kňazov s ŠtB. Vy ste o zväzkoch povedali: „Ja sa do zväzkov nepozerám, takže neviem, čo v nich je.“ Prečo sa do nich nepozeráte?
„Pretože nechcem robiť radikálne závery. My sme svoje rozhodnutie už povedali - nech si to každý biskup vyrieši so svojimi kňazmi. My vieme, čo je to odpúšťať. Posudzujem kňaza podľa toho, ako sa teraz správa. Jeho minulosť nech súdi Pán Boh.“
V Poľsku zriadili cirkevnú komisiu. Niečo podobné sa chystá aj v Česku. Vy ste to ponechali na biskupov. Myslíte si, že to stačí?
„Myslím si, že áno. Všetci sme hriešni. Nepoznám takého kňaza, ktorý by sa sám ponúkol. Boli do toho vtiahnutí. Alebo bol kňaz povahovo slabý a podľahol, keď ho stále otravovali, alebo mal nejakú udalosť, napríklad dopravný priestupok a cez to ho vydierali. Môjmu pomocnému biskupovi Andrejovi Imrichovi povedali, keď prekročil rýchlosť, že buď podpíše, alebo mu zoberú na pol roka vodičský preukaz. Prijal radšej byť bez vodičáku. V pozadí ostrého kritizovania je ideologizácia.“
Ako ste to vo svojej diecéze s kňazmi riešili vy?
„S tými, ktorí tam boli, som sa porozprával.“
Spoluprácu kňazov mal vyriešiť každý biskup sám. Čo v prípade, ak je biskup spolupracovník? Jediný taký je arcibiskup Sokol.
„To už nie je v našej právomoci. Biskupa ustanovuje Vatikán, aj ho odvoláva alebo prekladá do inej diecézy. Pán nuncius o všetkom vie, sleduje to a my do toho nezasahujeme. Arcibiskup má argumenty, že nespolupracoval. Nemôžeme to posudzovať jednostranne. Je to otázka jeho svedomia a vždy platí prezumpcia neviny.“
Kardinál Vlk prekvapil českú verejnosť, keď sazastal manželky českého premiéra, ktorý pre milenku opustil rodinu. Vlk ocenil jej morálny postoj, že je mužovi ochotná odpustiť. Bolo to vôbec prvý raz, čo niečo také komentoval vysoký cirkevný hodnostár. Je to v poriadku?
„Myslím si, že to je len dobre, keď ju pán kardinál pochválil.“
Vy by ste sa tak vyjadrili?
„Keby išlo o obranu človeka, urobil by som to. On bránil manželku, ktorá nezapríčinila rozvod.“
Je dôležité, aby politici viedli usporiadaný súkromný život?
„Samozrejme. Sociálna náuka cirkvi to zdôrazňuje. Tí, čo vedú národ, by mali byť príkladom rodinného aj osobného života. Kedysi sa na to viac pozeralo. Pred voľbami kandidáti na poslancov neboli radi, keď niekto zverejnil niečo z ich súkromného života, pretože strácali na preferenciách. Dnes spoločnosť nie je voči tomu taká citlivá. Ak má ten, čo vedie spoločnosť, morálne kvality, prejaví sa to aj na jeho politickom rozhodovaní. Charakterný človek vie, že prijal funkciu na to, aby slúžil, nie aby sa obohatil a hľadal výhody pre seba, svoju rodinu a príbuzných.“
Konferencia biskupov Slovenska nie veľmi často verejne komentuje dianie v spoločnosti. Nie je to chyba?
„Niekedy dostávame aj podobné listy. Napríklad, keď sa stane vražda, či korupcia. Nemôžeme sa však k tomu vyjadriť, pretože nevieme, ako to konkrétne bolo. Keby som niekoho obvinil, že sa dopustil korupcie a neviem mu to dokázať, môže ma dať na súd. K neduhom spoločnosti sa všeobecne môžeme vyjadriť a myslím, že sme sa aj vyjadrili.“
Aký je váš názor na vznik Špeciálneho súdu?
„Keby si súdy riadne konali svoje povinnosti, súdili promptne a spravodlivo, tak by Špeciálny súd nebol potrebný. Ale keď je situácia v súdnictve taká zlá, zdá sa, že je potrebný.“
Po návšteve pápeža v Turecku sa veľa diskutuje o tom, či by malo byť Turecko v Európskej únii. Malo by?
„Myslím si, že Turecko ešte na to nie je zrelé. Keby bolo také vyspelé, ako ostatné európske štáty, prosím. Je to ázijská krajina. Nejde len o otázku viery, ale aj rodinnej kultúry. Problém je aj antagonistický vzťah ku kresťanstvu.“
Parlament chce zmeniť zákon o registrácii cirkví. Doteraz stačilo dvadsaťtisíc podpisov na petícii, teraz bude treba dvadsaťtisíc členov. Malé cirkvi s tým nesúhlasia. Čo si o tom myslíte?
„V doterajšom zákone je slovo stúpenec, a to sa dá chápať rôzne. Treba to zmeniť tak, aby to bolo povedané jasne. Stúpenec cirkvi je aj člen cirkvi.“
Čo považujete za najväčšie výzvy, ktoré má cirkev pred sebou?
„Naša spoločnosť je v zlom stave. Stráca sa úcta človeka k človeku, kolegiálnosť ľudí na pracovisku, je tam samá závisť, nie je súdržnosť. Televízia robí to, že sa človek individualizuje. Zatvára sa do svojej izby, bytu. Kedysi sa ľudia stretávali viac. Deti sa nehrajú v partiách na ulici. Človek akoby potom nevidel druhého človeka. Stráca sa stupnica hodnôt a hodnota rodiny. Ak je dobrá rodina, vyjdú z nej slušné deti a slušní občania. Bez toho spoločnosť nemôže byť. S rodinou súvisia vzťahy muža a ženy. Toto sa relativizuje. Nielen cirkev, ale všetci, čo to vnímajú, by sa mali usilovať národ pretvárať.“
