Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Spravodajstvo (vydanie z 8. 2. 2007) | Nový Zákonník práce posilní odbory

Ministerstvo práce chce vyvážiť práva zamestnanca a zamestnávateľa zamestnávateľ zamestnávateľa
Nový Zákonník práce posilní odbory

Zamestnávatelia tvrdia, že ak vstúpi do platnosti v navrhovanej podobe, bude to mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

BRATISLAVA. Pripravovaný Zákonník práce obmedzí dĺžku pracovného času.

Ak prejde v takej podobe, ako ho navrhuje ministerstvo práce, od 1. júla bude protizákonné odpracovať 48 hodín do týždňa.

Vláda si predsavzala zákonník uviesť do stavu spred 1. júla 2003, keď začala byť účinná novela z dielne bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka.

Ministerstvo navrhuje zmeniť zamestnanie na určitú lehotu i na kratší pracovný čas, podmienky nároku na odstupné i jeho výšku, rozsah práce nadčas i na dohodu o vykonaní práce.

Popritom by sa posilnila moc odborov, a to do takej miery, že by mohli zamestnancom zakázať pracovať, ak je ohrozený ich život alebo zdravie.

Prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík nový zákonník pokladá za veľmi potrebný. „Kaníkova novela ho veľmi posunula doprava. My hľadáme vyváženie.“

Zamestnávatelia návrh odmietajú

Republiková únia zamestnávateľov návrh pokladá za „nekvalitne pripravený“ vrátane jeho predkladacej správy.

Ministerstvo v nej píše, že zákon by nemal mať „vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, hospodárenie podnikateľskej sféry, obyvateľstvo“.

Tajomník únie Martin Hošták tvrdí, že vplyv by mal, a to negatívny. „Zvýši rigiditu trhu práce, sťaží možnosť zamestnať sa nezamestnaným v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska a hlavne opätovne vytvorí priestor na čiernu prácu.“

Miroslav Beblavý, ktorý bol štátnym tajomníkom za ministra Kaníka, kritizuje aj návrh na úpravu minimálnych mzdo­vých nárokov.

Tvrdí, že minimálna mesačná mzda na mieste v súkromnom sektore, ktoré si vyžaduje „maturitné“ vzdelanie, by musela predstavovať 10 640 korún. A po postupnom zvýšení minimálnej mzdy, ku ktorému sa vláda zaviazala, dokonca až 15 700 korún. „Pri takýchto podmienkach možno očakávať zánik desaťtisícov pracovných miest v naj­ohrozenejších regiónoch krajiny.“

Aj odbory majú výhrady

Možné je aj obnovenie dohody o pracovnej činnosti. Na základe nej by sa dalo odpracovať najviac 10 hodín týždenne. Zamestnávatelia a odbory majú na túto vec rozdielne názory.

Gazdík povedal, že za pracujúcich na túto dohodu „zamestnávatelia neplatia odvody, nemajú ani právne krytie a ochranu odborov“. Práve preto ju Kaník navrhol zrušiť.

Čo navrhuje ministerstvo práce

Aby v prípade opakovane uzatváraných pracovných pomerov na určitú lehotu nebolo možné dohodnúť skúšobnú lehotu.

Aby pracovný pomer na určitú lehotu bolo možné dohodnúť najdlhšie na tri roky. Predĺžiť ho alebo opätovne dohodnúť, by už nebolo možné.

Aby pracovný pomer na určitú lehotu zamestnávateľ nemohol okamžite skončiť aj bez uvedenia dôvodu.

Aby priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas „pre každé obdobie siedmich dní“ nesmel prekročiť 48 hodín. Dnes pracovný čas vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne. To sa však vzťahuje iba na jedno zamestnanie. Na dve pripadá dvojnásobok (96 hodín týždenne) a tak ďalej.

Aby práca nadčas, ktorú je možné z vážnych dôvodov dohodnúť nad 150 hodín za kalendárny rok, mohla predstavovať najviac 150 hodín, čiže o 100 menej ako dnes. Druhou možnosťou je ponechať 250 hodín.

Aby „v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia“ odborový orgán mohol zamestnancom zakázať pokračovať v práci (“záväzný pokyn“).

(joč)

štvrtok 8. 2. 2007 | Jozef Čavojec, mp
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

< predchádzajúci článok
nasledujúci článok >
najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ