Lukašenko hrá vabank

Všetky tromfy sú na strane Kremľa. Tak hodnotia vyhrotený konflikt medzi Minskom a Moskvou o transport ruskej ropy cez Bielorusko ďalej do Európy analytici aj ekonómovia. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko podľa nich nemá šancu vyjsť zo sporu ako víťaz.

Ruská strana je presvedčená, že od víkendu spoločnosť Transnefť Minsk kradne ruskú ropu prúdiacu do Európy ropovodom Družba. Vedenie Bieloruska na čele s prezidentom Lukašenkom si naopak myslí, že zlodejstva sa dopúšťa ruská strana.

Ekonomický spor je podľa analytikov len pozadím dlhotrvajúcej krízy medzi oboma štátmi. „Sú za tým zmätky v projekte integrácie Ruska a Bieloruska,“ hovorí riaditeľ Inštitútu krajiny a poslanec Dumy Sergej Zatulin. Lukašenko podľa neho využíval myšlienku zväzového štátu na to, aby získaval od Ruska lacnejšiu energiu, predovšetkým plyn, ale v skutočnosti vôbec nemá v úmysle vzdať sa absolútnej moci v prospech únie. Uvedomuje si, že v spoločnej únii by nehral prvé husle. Zvýšenie cien za energie môže z dlhodobejšieho hľadiska ohroziť aj jeho zatiaľ suverénne postavenie. Väčšina Bielorusov bola doteraz so svojou životnou úrovňou pomerne spokojná, teraz ich čaká zdražovanie. Pre bieloruský priemysel zvýšenie cien ropy znamená, že bude musieť výrazne zvýšiť ceny svojich produktov a tým klesne konkurencieschopnosť na trhoch.

Naopak, ruský prezident Vladimir Putin má podľa zdrojov blízkych Kremľu veľký záujem, aby sa Moskva a Minsk spojili v jeden slovanský štát a eventuálne mohol stáť na jeho čele po tom, ako mu vyprší prezidentský mandát v Rusku.

Vďaka vyvrcholeniu sporu o plyn a teraz aj transport ropy sa končí tento rok definitívne „hra na zjednotenie“, ako ju nazývali ruské nezávislé noviny. Lukašenko ukázal, že o žiadnu integráciu nestojí, pokiaľ mu osobne neprinesie výhody.

Po včerajšku i z ruského parlamentu počuť stále viac hlasov, ktoré vyzývajú na tvrdý postup proti Lukašenkovmu režimu. Ak Putinovi dôjde posledná kvapka trpezlivosti, zostane Bielorusko totálne izolované zo západu i východu.