Jozef Bednárik: V obmedzení poznáš majstra

Nepoužíva počítač a v poslednom čase nosí na krku všetky svoje kľúče. Režisér Jozef Bednárik.

(Zdroj: Milan Krupčík a Mirka Cibulková)

Nepoužíva počítač a v poslednom čase nosí na krku všetky svoje kľúče. Aby ich nezabudol, a tak nenarušil chod dní, ktoré sú v jeho prípade naplnené až po okraj povinnosťami umelca, čo žije a dýcha pre divadlo. Podľa štatistiky je schopný ročne zrežírovať v rôznych divadlách na Slovensku i v Čechách desať inscenácií. Pôvodne herec, dnes režisér, ktorý sa so svojím neodmysliteľným šálom okolo krku stáva legendou. Invenčný a milý oblý malý muž. Režisér Jozef Bednárik.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vaše výroky ako porotcu súťaže Tanečná horúčka boli vtipné, originálne a pritom milé. Divákov často ohúrili viac ako nádherné róby tanečníc. Cítili ste sa dobre v tejto úlohe?

SkryťVypnúť reklamu

Kto by sa necítil dobre vedľa šarmantnej porotkyne Dáše Hubovej, ktorá sa mi roky páčila už na vysokej škole pred štyridsiatimi rokmi? A vedľa Elenky Jágerskej, ktorá pochádza z Trnavy ako ja? A komu by nebolo dobre bok po boku choreografa, váženého kolegu a tak trochu i môjho žiaka Janka Ďurovčíka? Vďaka ich zasväteným odborným výrokom som si mohol dovoliť občasný menej odborný citát, glosu či postreh humanizujúceho alebo úškrnového charakteru. Pre našich fantastických tanečníkov to bolo niekedy ako vítaná posledná cigareta odsúdenca pred popravou, kým si kat Jano brúsil sekeru.

Ako sa vám pôsobí v celkom inej porote, ktorá vyberá ceny umelcom nadácie Tatrabanky?

Myslím si, že po desiatich rokoch "porotcovania" v nadácii Tatrabanky sa nám, aktívne činným hudobníkom, výtvarníkom, divadelníkom a literátom, podarilo vniesť do bankárskej atmosféry ducha menej oficiálneho. Je pre mňa radosťou sledovať dôstojne vyzerajúcich pánov z Tatrabanky, ako zápalisto diskutujú o muzike, o rockovej skupine Peha, o divadle GUnaGU či o poslednej knihe pána Rakúsa. Táto selanka nikdy netrvá dlho. Posledné rozhodujúce kolo pred vyhlásením laureátov, to sú názorové bitky, lobbing, ultimáta. Niekedy si veru pripadáme ako v taiwanskom parlamente!

SkryťVypnúť reklamu

V čom je to rozhodovanie ľahšie a v čom ťažšie ako v Let's Dance?

Je všeobecne známe, že v Tanečnej horúčke mal hlas poroty iba päťdesiatpercentnú vážnosť. Hneď večer, tých druhých diváckych päťdesiat percent dokázalo naše hlasovanie potvrdiť alebo anulovať. Kým v nadácii Tatrabanky sa po všetkých pasovačkách a bitkách dosahuje spoločný konsenzus, s ktorým viac-menej súhlasí pol Slovenska, pretože laureátmi sú prácou overené a úspechmi potvrdené osobnosti zo sveta kultúry. V Let's Dance to bolo inak: hneď na druhý deň mi hlas ľudu - hlas Boží dal pocítiť svoj názor. Raz ma babky doslova hnali z nitrianskeho trhoviska, lebo som si dovolil v televízii vynadať ich modrookému tanečnému favoritovi Tomáškovi.

Ani za náprstok však nepôsobíte prísne a nepríjemne. Ak kritizujete, tak s láskou a nadhľadom, nikoho neurážate, ani sa neposmievate. Je to váš celoživotný postoj k okoliu?

SkryťVypnúť reklamu

Vnútorne ma život 'vydizajnoval' skôr smerom k harmónii, ako ku konfliktno-konfrontačnému videniu sveta. Najmä v posudzovaní umeleckých výkonov tých druhých sa už nesnažím o veľké a zamietavé Nie. Beriem do úvahy, že v hľadisku je minimálne polovica divákov, ktorí ten istý výkon hodnotia dvestokrát svojím malým áno, ibaže nemajú možnosť tento svoj názor verejne vysloviť. A tak som v posudzovaní opatrnejší, milosrdnejší, konštruktívny a menej ultimatívny. Priznám sa, že tento spôsob mi aj v prípade hodnotenia mojich výkonov viac vyhovuje. Neodoberá chuť, ale ani neopíja rožkom.

To však vyvoláva dojem, akoby ste nemohli mať nepriateľov?

Hľadám, mapujem, pátram, ale vysloveného nepriateľa okolo seba som nezaregistroval. Nikto zatiaľ nekričí - zabite toho psa, je to Bednárik! V našom remesle však existujú takzvané bodnutia s úsmevom, rany pod pás, jedy poliate medom, jemné uštipačnosti, ktoré chcú nejemne škodiť, verbálne surovosti, rafinovaná zloba, maskovaná ako dobre mienená priateľská rada. Toto ma dokáže paralyzovať viac ako čestné nepriateľské milosrdné a rýchle rany z milosti.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy ste sa stretli s negativizmom voči svojej osobe?

V súkromnom živote sa u mňa asi o žiadnom negativizme nedá hovoriť. Celkom dobre sa cítim v úlohe nehádavého šesťdesiatnika apolitického charakteru, ktorý hľadá skôr to, čo ho so svetom spája, ako rozdeľuje. A v profesionálnom režisérskom živote? Tam som už zažil skoro všetky podoby odmietania divadla na môj spôsob. Od strohého nie cez barokové brúsenie si kritického ostrovtipu až po udavačské žalovanie na ministerstve. Všetko odmietavé som však v zdraví prežil, rovnako ako to súhlasné, kladné a pozitívne. Skrátka, naučil som sa byť splachovací.

Po premiére Divotvorného hrnca v Nitre ste sa akoby celkom presídlili do Prahy. Pripravujete tri inscenácie, v ktorých hlavné úlohy patria francúzskym ženám. V čom je vám blízka Angelika, v čom Manon a v čom Mária Antoinetta?

SkryťVypnúť reklamu

Už vyše tridsať rokov považujem veľké ženské osobnosti za korenie života i divadla. Celý ten početný zástup mojich divadelných hrdiniek od Bernardy Alby cez Johanku z Arku až po princeznú Turandot, Manon, Angeliku či Máriu Antoinettu - to sú pre mňa ako divadelníka fascinujúce variácie na tému ženstva. Raz inšpiratívneho a povznášajúceho, inokedy devastačného a nádherne temného. Bez oboch týchto podôb ženy si život ani divadlo neviem predstaviť. Som samozrejme rád, že ako neženatý starý mládenec si môžem všetky podoby odžiť aspoň na javisku.

V čom sú podľa vás iné Francúzky ako povedzme Slovenky či Maďarky?

Nepoznám dôverne tú potrebnú stovku Francúzok, aby som mohol robiť zodpovedného arbitra. Určite sa však odlišujú od ostatných dám tým, čo sa dá nazvať nenútený šarm. Ich snaha byť in a trendy a sexi sa mi vidí byť menej kŕčovitá a upotená, ako u dám zo strednej Európy. Francúzky sú elegantne ženské a milé tak dáko nevdojak. A vždy krásne voňajú!

SkryťVypnúť reklamu

Vy ste však stále slobodný muž, ktorý pôsobí prelietavo najmä v rámci žánrov. Očividne vám nerobí problém striedať operu s muzikálom, ba dokonca nepohrdnete ani operetou. Čomu z toho všetkého sa venujete najradšej?

Pani Opera a slečna Činohra majú nie najsprostejšieho vnuka - Muzikál. Je múdrejší ako jeho sestra Opereta, ale na druhej strane si zachoval jej nekomplikovanú ľahkosť. Je o poznanie komunikatívnejší ako opera a menej uvravený ako činohra. Dobrý muzikál zasiahne človeka kompletne. Krátkym spojením vďaka kombinácii hudby a tanca so slovom vykoná v srdci diváka viac ako odborná prednáška alebo novinový úvodník. A robí to všetko zábavne, oddychovo a neagresívne. Je tu však to veľké povestné ale. Musíte prijať muzikálovú poetiku, súhlasiť s jeho mantinelmi, tolerovať isté naivistické klišé. Ak sa potom dáte očariť - odmení vás kráľovsky šťavnatým divadelným zážitkom. Mne sa to stalo v Londýne v roku 1972 na predstavení Jesus Christ Superstar. To očarenie trvá dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Prednedávnom ste sa vyhrážali ukončením svojej umeleckej kariéry. Chvalabohu, múzy vás kopú úspešne naďalej na všeobecnú radosť divákov. Ešte stále sa teda chodievate inšpirovať do zahraničia?

Neviem, či sa to ešte dá nazvať inšpiráciou. Začína sa to totiž nebezpečne podobať na závislosť od divadla a filmu. Totálne ignorujem všetky letné dovolenky a výlety počas letných divadelných prázdnin. Sedím v jesenných vŕškoch a čakám na september. S príchodom divadelnej sezóny začínam plánovať a tešiť sa na berlínsku dávku divadla, o pár dní si šľahnem tri večery v divadelnom Paríži. Počas Veľkej noci, keď sa u nás šibe a oblieva, míňam peniaze na najnovšie muzikály v Londýne. Vrátim sa a už rozmýšľam o Moskve, Varšave alebo Budapešti.

Kde ste boli naposledy a čo pekné ste tam videli?

SkryťVypnúť reklamu

Po dlhšom čase som si znovu objavil Krakov. Odvtedy, ako sa nám otvoril tzv. veľký svet, sme akoby zabudli, že pár kilometrov od našich hraníc existuje mesto skrz-naskrz európske. Plné milých ľudí, divadiel, kín a dobrého jedla. A navyše: poľským ľuďom rozumiete aj bez anglickej gramatiky, poľskí herci v divadlách úžasne hrajú, v kinách premietajú nielen americké, ale najmä zaujímavé poľské filmy. Ich jedlá nádherne voňajú kôprom, krakovské parky sú neskonale krásne na jeseň. V múzeu Czartoryských visí originál od Leonarda da Vinci a krakovské ceny vás prekvapia nanajvýš príjemne. V Teatre starym som videl Moliérovho Tartuffa. V kine som sa potešil na poľskom magickom filme Jasminum. Na oboch som si zgustol. Voňali totiž nefalšovanou poľskou človečinou.

SkryťVypnúť reklamu

Aj keď sa v rámci slovenskej kultúry a kultúrnosti hovorí o minimálne diétnych podmienkach, vo vzťahu k divadlu to neplatí. Čím je to, že invencia od divadla nebočí a že napriek finančným suchotám sa stále rodia nové a zmysluplné projekty?

Hovorí sa, že v obmedzení poznáš majstra. Myslím si, že zoči-voči slovenskému nekomerčnému divadlu treba nám komerčákom s úctou sňať klobúk a pokloniť sa. Divadelníci v Nitre, Martine, v ukrajinskom divadle v Prešove, ale i bratislavská oficiálna i neoficiálna divadelná scéna robia v súčasnej neutešenej situácii zázraky. Divadelníci akoby pochopili, že bohatí sponzori sa chytajú len na lukratívnejšie komerčné žánre a cudne sústredene vytvárajú predstavenia asketické navonok, ale vnútorne bohaté a plné znepokojivých otázok.

SkryťVypnúť reklamu

V čom sú divadelníci iní ako napríklad spisovatelia alebo výtvarníci?

Veľký dramatik Lope de Vega povedal, že divadlu stačia tri dosky, dvaja ľudia a jedna veľká vášeň. Myslím si, že zabudol na podstatnú vec - na divákov! Slovenskí diváci sú podľa mňa na vine, že divadelná tvorba nie je skoro nikdy diétna a suchá. To, že sa divadelný zázrak obnovuje večer čo večer pred stovkami ľudí, ktorí svojimi reakciami spoluvytvárajú predstavenie, ovplyvňujú herecké výkony, ktorých kope tá istá divadelná múza ako hercov - toto dáva divadlu živosť a krv. Ľudia sa v divadle spolu s nami smejú, plačú, tlieskajú nám alebo hvízdajú. Chcú nás alebo odmietajú. Pocit, že divadelníkov si po dlhšom diváckom útlme opäť začali všímať, to drží naše divadlo nad vodou i v tých najťažších chvíľach.

SkryťVypnúť reklamu

Buďme aj trošku osobnejší. Ešte stále sa trápite tým, že si odopierate tie najkrajšie gastronomické pôžitky?

Nechcem sa stať otrokom nekalorickej diéty, nesnažím sa premeniť na ortodoxného deleno-stravníka alebo vegetariánskeho apoštola. Vyhovuje mi občasný lokšový úlet do Slovenského Grobu, slaninové zhrešenie, krátky haluškový ornament, múčny trilok, štrúdľové obmedzenie alebo čokoládová epizóda. Netrvajú dlho, pohladia telo, jazyk i dušu a paradoxne mi dajú silu na následný mesiac plný zeleniny, tofu a jogurtov.

Herci o vás klebetia, že ak máte obdobie diétovania, vtedy s nimi skúšate do úplného vyčerpania bez nároku na obed. A cez pauzu vraj utekáte čo najďalej, preč od bufetu. Často sa stáva, že neodoláte?

Príďte sa pozrieť do hereckých bufetov. Čomu sa tam nedá odolať? Hádam tým zvetraným šalátikom alebo chlebíčkom unaveným neľútostným časom? Nie. Keď už zhreším, tak veľkolepo! Sadnem na autobus a idem do Viedne k Figlmüllerovi na rezeň s priemerom päťdesiat centimetrov a na vlažný zemiakový šalát s kôprom. To nie je hriech, to už je hriešisko priam smrteľné. Vždy sa z neho kajám aj tridsať dní.

SkryťVypnúť reklamu

Čo vás dokáže v rámci jedenia najviac zlomiť?

Vôňa. Ak by jedlá nevoňali, tak by ma až tak veľmi nelákali. No stačí mi zájsť si napríklad na nitriansku autobusovú stanicu a počuť škvrčanie langošov na voňajúcom oleji, pocítiť vôňu bublajúcej gulášovej polievky alebo zavoňať cesnakové lokše v bratislavskej Starej tržnici. Vtedy sa zo mňa stáva slaboch, hriešnik, handra, vecheť.

Ako je to u vás cez Vianoce?

Stalo sa mi, že som už párkrát za život okúsil, ako chutia Vianoce osamelého starého mládenca v cudzine. Nebolo to nič povznášajúce, ale musím priznať, že to nebola ani ktovieaká strašná tragédia. Vzdialený od svojej početnej rodiny som si intenzívne uvedomil, ako mi chýbajú, ako som rád, že ich mám, ako veľmi sa chcem vrátiť. Do Temže som sa však od zúfalstva nevrhol. Večer ma čakalo predstavenie Billyho Elliota v divadle na West Ende!

SkryťVypnúť reklamu

Kde a s kým ste sviatky trávili tento rok?

Po odchode rodičov z tohto sveta sa stala sestra Julka našou náhradnou mamou. Každoročne sa stretávame okolo jej stola, jeme medovníky, ktorých recept zdedila po mame. Spievame tatove vianočné pesničky z jeho spevníka, smejeme sa na fóroch nášho nebohého švagra Janka. A spomíname aj na môjho synovca Samka, ktorý tiež už nie je medzi nami. A duše našich najbližších sú vtedy pri nás a ja som presvedčený, že sa smejú a spievajú s nami.

bednarik2.jpgJozef Bednárik (59) je slovenský herec a divadelný režisér. V roku 1970 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1971 - 1981 bol hercom, od roku 1981 režisérom v Divadle Andreja Bagara. Bol režisérom bývalého, na celom svete známeho Divadla Z zo Zelenča. Ako hosť režíruje v divadlách v Bratislave, Brne, Prahe a vo vzdialenejšom zahraničí.

Autor: Barbora Laucká

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 626
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 587
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 776
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 091
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu