trestaní tí, na obviňovaní ktorých postavila SDK časť svojej agendy v roku 1998. Poslanec za KDH VLADIMÍR PALKO.
Ste veriaci. Matematika je exaktná veda. Ide to dohromady?
Podstatne lepšie ako rozum s liberalizmom. Mne sa zdá, že moderná doba je čím ďalej, tým nerozumnejšia.
Ako si vysvetľujete získaný imidž „tvrďasa"?
Pre mňa je to prekvapenie, nikdy som netušil, že taký imidž môžem nadobudnúť. Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že žiadnym „tvrďasom" nie som. Možno mám sklon trochu striktne vyslovovať svoje názory, ale v tomto si myslím, že som typickým odporcom komunistickej doby. Pamätám si, že za komunizmu ľudia sebaironicky trúsili takú poznámku: „mám svoj názor, ale nesúhlasím s ním". To bola charakteristika normalizačnej doby. Ja sa správam voči takémuto modelu správania opozične. To je to, čo si dnes niektorí mladší neuvedomujú. Myslia si, že vystupujú tolerantne a kritizujú ľudí, ktorí striktne vyslovujú svoj názor. Teda ľudí ako som ja.
Predpokladám, že KDH chcelo pôvodne hrať rovnocennú partiu s najsilnejšími stranami. To sa nedarí.
KDH by dnes predsa bolo dvadsaťpercentnou stranou, nebyť dvoch delení v rokoch 1992 a 1998. Ja som ho videl vždy ako stranu pomalého rastu a najväčším problémom bola netrpezlivosť niektorých jej členov. Inak - svojho času som si myslel, že Dzurinda bude nástupcom Čarnogurského. Rozhodol sa však vyštartovať o čosi skôr.
Ako na vás pôsobí Ján Čarnogurský?
Nabral si na seba svojho času strašne veľa. A tým pádom aj KDH, v ktorom spočiatku dominantne určoval smerovanie. Vezmite si, že proti KDH boli od začiatku komunisti, k tomu nacionalisti, pretože sme šli cestou postupného osamostatňovania Slovenska, zároveň si Čarnogurský otvoril front s liberálmi. Vlastne ho otvorili oni a on tú výzvu prijal. Proti nám boli teda tri silné skupiny a v takom zápase nie je ľahké uspieť. Toľko frontov si neotvoril žiadny politik.
Nezmenil to však ani Pavol Hrušovský, percentá nestúpli.
Veď ja som to vždy považoval za ilúziu. Celé deväťdesiate roky nám hovorili: „Vymeňte Čarnogurského, budete mať hneď štyridsať percent." To boli úplné hlúposti, ktoré sa dokola opakovali, mnohí z KDH z toho už boli unavení.
Môžete okomentovať návrat Čarnogurského do predsedníctva KDH a jeho prekvapivé výroky o spolupráci so stranami, s ktorými si to vy osobne neviete aktuálne predstaviť? Pragmatizmus?
V Čarnogurského návrate sú paradoxy. On je natoľko silná osobnosť, že má vždy nejakú vlastnú hru, ktorú hrá a ja to úplne rešpektujem. Faktom je, že mnohé politické názory, ktoré presadzujem, sú názory, ktoré som prevzal od neho. Neprevzal som však jeho návrh vziať na milosť Mečiara.
Prekvapilo vás to?
Nie, veď on to tvrdí už päť rokov. Faktom je, že tým názorom zaujal. Aj v KDH. Už sa nedá hovoriť o dvoch krídlach, pretože Čarnogurský si automaticky vytvoril svoju vlastnú skupinu.
Ako to vníma vaša skupina?
Všetci, ktorí sme po voľbách odišli z predsedníctva KDH, sme v názore na Mečiara úplne jednotní. Odmietame ho. Situáciu by zmenil fakt, keby Mečiar z HZDS odišiel.
HZDS však netvorí iba Mečiar, tú politiku v období, ktoré kritizujete, stelesňovali aj iní.
Nebol to síce len Mečiar, ale už sa obmenili v podstate všetci. V tom je predsa Mečiar majster. De facto celé HZDS už vymenil - to je niečo ako muzeálny nôž vo vitríne, na ktorom sa každých 10 rokov vymení raz rúčka, raz čepeľ.
HZDS zatiaľ kategoricky odmietate, na mečiarizme sa však podieľala aj SNS. A o tej ste sa v relácii De Facto vyjadrili, že pre vás predstavuje menší problém ako Mečiar. Prečo ten selektívny prístup?
Iste, ale to je predsa úplne iné tvrdenie, ako keby som povedal, že SNS problémom nie je. Povedal som, že je menším problémom ako Mečiar a to platí.
Dve krídla v KDH tvrdia, že sa strana deliť nebude. Čo ak nevyhrá to vaše?
Teraz akoby sme mali súťaž troch koncepcií - Hrušovského, že treba ísť s Ficom. Čarnogurského koncepcia do budúcnosti je, že sa dá ísť aj s Mečiarom. Ja hovorím: ani s Ficom, ani s Mečiarom. Túto tézu som sformuloval už pred piatimi rokmi. A, medzi nami, iba môj prístup priviedol KDH v roku 2002 do vlády. Pokus ísť s Ficom sa nevydaril, veď nás odmietol.
Pravicoví ekonómovia nahlas hovoria, ako sú zatiaľ príjemne prekvapení, že Fico príliš „nevystrája". Poradcu ministra financií dokonca robí Richard Sulík. V tomto kontexte to nevnímate ako stratenú príležitosť KDH?
Ale veď aj v tom by bolo riziko. Po roku by sa Fico mohol vyhovárať na nás, že on aj chcel robiť zmeny, ale KDH mu to nedovolilo. A sú predsa aj iné veci, o ktoré by sme sa sporili. Politika nie je iba ekonomika.
Ak vezmeme víziu Mikuláša Dzurindu, ktorý hovorí, že by síce vzal do koalície HZDS, ale bola by tým zabezpečená kontinuita predošlej vlády, a tú vašu, že dávate prednosť hodnote „s Mečiarom nie" a umožňujete tak vládu tých, ktorí vám nesedia, čo je dôležitejšie - morálna hodnota alebo správne smerovanie krajiny?
Pozrite sa - čo robí Mečiar vo Ficovej vláde? Rozkladá ju. Smerom dovnútra predsa neustále hovorí o výhradách. Myslíte, že k nám by bol iný? Nie, robil by to isté. Ak by už raz taká vláda kvôli Mečiarovi padla, bolo by to aj naše maslo na hlave. My by sme boli tí, ktorí ho akceptovali. Máte inak pocit, že človek, ktorý pred mesiacom vystúpil v parlamente ohľadne amnestií spôsobom, akým vystúpil, že sa s ním treba spájať?
Myslíte, že sa SDKÚ pokúšala nahovoriť Mečiara, aby sa oficiálne vzdal funkcie predsedu a bol niekde v úzadí v záujme vytvorenia vlády s KDH?
Na to nikto nemá, aby niečo také dokázal.
Kauza striekačky
Ministerstvo vnútra za vášho pôsobenia dostalo pokutu za nákup hasičských striekačiek. Vy sa bránite, že všetko prebehlo v poriadku a podraz urobil Úrad pre verejné obstarávanie. Kúpili ste tie striekačky bez verejnej súťaže?
To je polopravda.
Čiže...
Audio: Vladimír Palko o kauze striekačky.
My sme tú verejnú súťaž normálne urobili, vyhrala to konkrétne firma a Úrad pre verejné obstarávanie zamietol námietky neúspešných uchádzačov. Výsledkom tej súťaže bolo, že od víťaza môžme nakupovať autá do istého limitu, ktorý bol osem miliónov korún. Lenže potom ten úrad zmenil limity z osem na päť miliónov. Tie autá však stáli viac.
Čiže verejná súťaž prebehla a stala sa nezužitkovateľnou vďaka zmene limitu Úradom pre verejné obstarávanie. A viete, koľko trvá také verejné obstarávanie? Mesiac, pol roka, možno viac. A teraz - nie našou vinou - máme verejnú súťaž hotovú, máme víťaza a nemôžme kúpiť ani auto. Ja predsa nie som minister - alibista, tie striekačky sme naozaj potrebovali. Tak som si povedal - víťaza tu máme, kúpime to teda od neho. Dokonca potom ponúkal ešte lepšiu cenu.
Komunikovali ste o tom s Úradom pre verejné obstarávanie?
Samozrejme. Najskôr som im napísal list, či tie striekačky môžme kúpiť, urobíme to ako rokovacie konanie bez zverejnenia, však je to víťaz súťaže. Takáto komunikácia s úradom je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Oni rezorty metodicky usmerňujú, my máme právo sa pýtať. Úrad napísal odpoveď, ktorá odpoveďou ani nebola. Bola vyhýbavá, nepovedali vlastne nič.
Tým sa komunikácia skončila?
Nie. Pozval som ich na osobné rokovanie. Pamätám si, ako sme sedeli v zasadačke - tím predsedníčky Molnárovej a môj tím, kde sme sa pýtali: „prosím vás, môžme to kúpiť?" Ona nakoniec odpovedala: „ja si myslím, že áno." Tak som povedal, že kupujeme.
Nie je z toho stretnutia zápis?
Nie, ale aj tak je to podraz. Potom prišiel nový riaditeľ a zrazu sa rozhodlo, že dostaneme pokutu. Napísali nám, že sme porušili zákon, ale použili úplne absurdnú argumentáciu - povedali, že my, t.j. ministerstvo, sme zdržiavali tým, že sme sa na nich obrátili. Že sme ich požiadali o radu, či to môžme kúpiť. Chápete to? Ja - minister, ktorý potrebuje riešiť problém striekačiek, zúfalo s nimi komunikujem a toto oni označia za zdržiavanie. Veď to je choré!
Prečo by to média takto neboli ochotné vysvetliť?
Lebo ich to nezaujíma. A toto je celý absurdný príbeh. Ja som to aj trochu podcenil, nevedel som, že celá tá vec začne žiť svojim životom a donekonečna sa to bude vracať. Mám pocit, že poctiví politici doplácajú na tie "nezávislé" inštitúcie, pretože sa spoliehajú, že sú naozaj nezávislé a korektné. Viete, čo si myslím? Že nepoctivý politik sa stará o to, aby mal v takomto úrade svojich ľudí, ktorí mu nikdy nespôsobia nejaké nepríjemnosti.
Vráťme sa k tým médiám - prečo si myslíte, že to tak funguje?
V tejto spoločnosti existujú určité klišé, dogmy a stereotypy. Poviem vám, aký stereotypný postup panuje v médiách - je v spore šéf nejakého rezortu a šéf nezávislého úradu? Automaticky sú médiá na strane toho úradníka z takzvaného nezávislého orgánu. Minister je politik a ako vieme, politici sú lumpi. A tak novinári ani nepátrajú ďalej.
Róbert Kaliňák však tvrdí, že na ministerstve manažment verejných obstarávaní prakticky nefungoval.
Nech povie ešte jeden prípad okrem toho, ktorý som teraz vysvetlil. Mimochodom - nebyť tých striekačiek, neexistuje žiadna mytológia okolo tendrov na ministerstve.
Kaliňák sa vyjadril, že zo sto verejných obstarávaní bolo 68 zlých, hrozia ďalšie pokuty. Peniaze sa míňali neefektívne.
Ktorých sto má na mysli? Za mňa sa ich urobili snáď tisíce. To hovorí zo správy z kontroly NBÚ. Ja som ten protokol videl a boli tam výhrady typu, ktoré si kontrolujúci úradník vždy nájde. Nie sú tam žiadne dramatické porušenia zákona. Uvediem príklad - nakúpili sa topánky a úrad povedal: „mali ste odložiť aj krabice". My sme ich neodložili a úrad skonštatoval, že sme porušili zákon. Mne sa to zdá absurdné.
O prieskumoch verejnej mienky
Známe prieskumy verejnej mienky stáli 4,9 milióna. Prečo bola objednaná česká firma Takt? A prečo tam boli otázky, súvisiace s vašou osobou?
Súhlasím, že takéto otázky vyzerajú trochu hlúpo a keby som vedel, že sa to tam objaví, tak... Ja som ten prieskum neschvaľoval otázku za otázkou, ja som povedal: potrebujem prieskum na dôveryhodnosť policajného zborua ministerstva. Viete, ako to je - keď dôveryhodnosť poklesne, každý sa toho ministra pýta, prečo. Je to proste mediálna téma. Ale keď sa minister stará, aby dopodrobna vedel, čo si ľudia o tej polícii myslia, tak je podozrivý. To predsa nie je fér. Ja som chcel poznať dôveryhodnosť policajného zboru, ministerstva vnútra, jednotlivých jeho zložiek, funkcionárov a to sa pochopiteľne týka aj mňa. Veď ja to nemám ako využiť ako súkromná osoba, len ako minister.
Vložila tam tie osobné otázky na vás firma Takt?
Hrubé zadanie znelo na dôveryhodnosť ministerstva vnútra. A chcel som aj ďalšie veci, vyslovene aktuálne, ktoré nikoho nenapadli, aby ich urobil. Bol som zodpovedný aj za boj proti terorizmu, ten súvisí s islamom, ja som bol asi prvý politik, ktorý sa zaujímal, čo si ľudia myslia o hrozbe islamu, ako by vnímali moslimov vo svojom susedstve, stavanie mešít a pod. Zaujímala ma tiež akceptovateľnosť mäkkých drog a podobne.
Žiadal niekto z ministerstva, aby tam boli osobné otázky týkajúce sa vás?
Ale to ja neviem, zadávalo to ministerstvo, ja som tie otázky vopred nevidel. Občas som si nechal porozprávať, o čom tie prieskumy hovoria. Navyše treba povedať jedno - takéto prieskumy sa robia úplne inak, ako sa robia tie klasické, nikto sa nepýta priamo, či dôverujete polícii alebo nie, ide o hĺbkovú metódu, kde vidíte aj do podvedomia.
Čo výčitka predstaviteľov slovenských agentúr, ktoré tvrdili, že by to dokázali urobiť lacnejšie?
No dobre, ale veď tam bola verejná súťaž a Úrad pre verejné obstarávanie zamietol sťažnosti neúspešných uchádzačov. Je zaujímavé, že vždy, ak úrad hovorí v môj prospech, tak to nie je žiadny argument. Raz ide proti mne a už z toho mám do smrti problém.
Peniaze za prieskumy teda nevrátite?
Nie je na to žiadny dôvod.
Policajné odbory
Policajného odborárskeho šéfa Litvu ste po demonštrácii policajtov v Bratislave odvolali z pozície sekčného šéfa. Kaliňák ho po nástupe inštaloval späť. Aká bola komunikácia medzi vami a odbormi?
Ja som sa v zásade vždy snažil vychádzať s ľuďmi dobre. Aj s tými odborármi, ktorí sú tam od nepamäti. Veď Litva tam bol od založenia policajných odborov v roku 1990. Nebyť mňa, ešte ako predsedu príslušného výboru v parlamente, tak už by mali policajti zrušené trináste aj štrnáste platy. Treba predsa povedať, že tá demonštrácia mala politický rozmer. Litva je starý komunista, ktorý sa v roku 1989 staval proti tomu, aby KSČ odišla z pracovísk, teda z Ministerstva vnútra. O tom existujú záznamy.
Vráťme sa ku komunikácii medzi vami. Spomínali ste, že vzťahy boli korektné.
Komunikácia bola korektná predovšetkým z mojej strany. Nekorektnosť Litvu sa začala niekedy koncom minulého roka, keď už sa schyľovalo k voľbám a k tomu, že vyhrá Smer. Neviem, či ste si všimli, ako sa menili dôvody, pre ktoré tie policajné demonštrácie vlastne boli. Používali sa tri. Prvým z nich boli platy. Potom sa začalo hovoriť, že dôvodom je odvolanie Litvu a nakoniec, že je problém so zmenami v dôchodkovom zabezpečení policajtov. Najskôr sa hovorilo vyložene o platoch. A to je na tom to absurdné, pretože to bolo 2 týždne potom, čo som po ťažkých rokovaniach zabezpečil ich dosť veľký nárast. Popri plánovanom päťpercentnom navýšení tarifných platov som zabezpečil aj zvýšenie hodnostného príplatku. A to bola vec, kvôli ktorej sa ešte týždeň muselo rokovať o štátnom rozpočte. A keď som na túto absurdnosť reagoval a argumentoval, Litva vedel, že ide proti ministrovi, ktorý vybojoval tvrdý zápas v prospech policajtov. On sa to snažil v médiách tajiť, vyslovene klamal, popieral to.
Čo bolo oficiálnym dôvodom jeho odvolania?
Odvolal som ho, lebo bol nečestný a nemal som k nemu dôveru. Mimochodom, čo sa dnes toľko čudujú, že existujú aj nečestní policajti, dokonca sú medzi nimi aj vrahovia? Kto ma podporil, keď som bojoval proti nečestnosti?
Platy policajtov, ktoré ste uvádzali vy a ktoré uvádzal Litva, sa líšili. Jeden teda zrejme nehovoril pravdu.
Ja som hovoril o trinásťpercentnom náraste v porovnaní konca roku 2005 a konca roku 2006. Myslím, že to nakoniec bolo iba 10 percent, pretože v polovici roka 2006 boli síce valorizované tarifné platy, ale iné zložky nie, ale to som už nebol niekoľko mesiacov ministrom. A budúci rok sa policajti nedočkajú ani toho. To je isté, lebo sa hovorí iba o päťpercentnom náraste platov.
Ale ešte raz - Litva uvádzal nižší plat policajta ako ste uvádzali vy. A priemerný plat musí byť jedna cifra, nie dve.
Veď to aj je jedna cifra. Totiž keď som ja hovoril o tom priemernom plate, mnohí odborárski funkcionári sa na tom mítingu tvárili, ako ich to ohromne baví, ale Litvov plat bol vtedy cez 60 tisíc. A policajt, ktorý niesol ten transparent o tom, že ak ho nezaplatíme my, tak ho zaplatí mafia, mal plat rovný takmer dvojnásobku priemerného platu. Ale tvárili sa, že sú strašní chudáci, že nikto taký plat nemá.
Okrem toho, bolo tam aj veľa propagandy. Keď odborári hovorili o platoch, zásadne tam nezarátavali trinásty a štrnásty plat. Ja som do priemeru zarátaval všetky platy, veď ako inak. Okrem toho uvádzali nízke platy začínajúcich policajtov. Lenže začínajúci policajt je 19-ročný chlapec, ktorý ide na rok do školy a dostáva 10 tisíc korún. A vysokoškolák v prvom ročníku by sa cítil ako kráľ, keby mu niekto dával 10 tisíc mesačne za to, že študuje.
Tvrdíže, že ste vždy tvrdo vystupovali voči nečestným policajtom. Redaktori Paľby viackrát zdokumentovali prípad michalovského policajného šéfa Guzeja, ktorý sa dokázateľne stretol s osobou zo zoznamu záujmových osôb, zneužíval služobný byt na iné účely, ako bolo určené, jeho dcéra chodila s mafiánom. Vy ste toho človeka neodvolali napriek tým dôkazom, urobil to až váš nástupca Pado.
Viete čo, ja som si to celé preveroval, lebo som naozaj nemal dôvod niekoho kryť a u Guzeja som videl, že to tak proste nie je. To je zase ten spor, že niečo nejaká komerčná televízia zahrá, tie reportáže sú niekedy tak nekorektné až strach. Ja som to preveroval a nebolo to tak. Za vážne som považoval to, že jeho dcéra mala nejaký trvalý kontakt so „závadovou" osobou, to sa však vyriešilo tým, že odišla študovať na vysokú školu niekam inde.
Jej otec si s tou „závadovou" osobou pripíjal na stužkovej. Nie je to problém?
Ak by sa čosi také opakovalo, tak by to bol problém.
To používanie služobného bytu jeho deťmi miesto ním samotným a stretávanie sa s čudnými osobami...
Tak o tom nič neviem. Ja si už presne nepamätám celý prípad, ale viem naisto, že sa to celé preverovalo a nič sa nepotvrdilo. A s dcérou sa to vyriešilo.
O spore s Jozefom Šátekom
Nemôžme obísť kauzu Jozefa Šáteka, ktorý bol dlho vašim spoľahlivým spolupracovníkom a z ničoho nič ste ho odvolali. Čo sa stalo?
Audio: Vladimír Palko o Jozefovi Šátekovi
Ako sa to prejavovalo?
Vznikla tam určitá rivalita a bol to Šátek, nie Spišiak, kto to akceleroval. Zrazu som videl, že Šátek naznačuje možné problémy na Spišiakovom úrade, zneužívanie a podobne. Keď som sa pýtal konkrétne, na mňa to nepôsobilo ako nejaké zneužívanie. Teraz si predstavte situáciu, že by došlo k vzneseniu obvinenia voči Spišiakovi. A urobil by to nejaký vyšetrovateľ od Šáteka. Vedel som, že také obvinenie by po roku či dvoch skončilo ako zastavené, ale boli by z toho veľké problémy. Videl som aj na Spišiakovom úrade, že tú Šátekovu averziu vnímajú a akoby už aj oni začali niečo hľadať na Šáteka. Začínala jednoducho zase vznikať akási vojna policajtov. To je nebezpečná vec a kedysi privodila aj pád Ladislava Pittnera.
Musel som teda konať a vybrať si medzi Spišiakom a Šátekom. Pravdivo som pomenoval dôvody, že to je pre spory vo vedení. Zároveň som vedel, že to bude proti mne zneužívané. Nebál som sa, že ma budú obviňovať z krytia Spišiaka, on totiž nemal nejaký vzťah ku KDH, my sme mali dobrý vzťah iba ako minister a policajt. Vedel som však, že budem napádaný kvôli spolupracovníkom, ktorých som si priviedol na vnútro a ktorí boli z KDH.
Konkrétne?
Šátek mi hovoril o probléme s nákupom vozidiel Opel. Napadlo mi, či sa tým náhodou nekryje. Že mi to hovorí, aby si zabezpečil svoju neodvolateľnosť.
Z akého dôvodu?
Z dôvodu, že ho neodvolám, lebo sa budem báť, že ma obviní. Ale v takýchto situáciách ja čelím problému priamo a jednoducho som ho odvolal. Hodinu predtým som si zavolal celú špičku prokuratúry - generálneho prokurátora Trnku, čo naozaj nie je môj kamarát, veď som ho rok predtým tvrdo kritizoval za prepustenie Majského z väzby, námestníka Lauka a riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry Kováčika. Povedal som im: páni, idem odvolať Šáteka, lebo sú tam problémy, bude sa snažiť ma kompromitovať v dvoch prípadoch, pričom neviem, ktorý z nich to bude - kauza áut Opel, alebo ma bude napádať za to, že kryjem Spišiaka, ktorému malo hroziť stíhanie za nejaký športový deň, či čo. Vedel som, že pôjde o tieto dve kauzy. Požiadal som špeciálneho prokurátora, aby na to pozreli. Keby som bol vinný, tak som vlastne udal sám seba. Pochopili, Kováčik povedal, že sa na to pozrie a o pár dní mi volal, že tam nie je žiadny problém. Mimochodom, Šáteka som dopoludnia odvolal a už popoludní jeho informácie tiekli cez médiá. Keď sa objavili obvinenia proti mne, hneď som zverejnil, že som s prokurátormi hovoril a vlastne ja som bol ten, čo ich na tie kauzy upozornil.
Neľutujete to?
Myslím, že je to jediný možný spôsob, ako som mohol konať. A inak musím povedať, že je mi to ľúto. Lebo Šátek mal naozaj dobré stránky a niektoré prípady jeho ľudia urobili, i keď som zistil aj slabé stránky vo vyšetrovaní. Ale bol dobrým policajtom a mrzí ma, že sme sa takto rozišli. Urobil však chyby. Ľudské.
Audio: Vladimír Palko o rozchode s Jozefom Šátekom
Čo ste ako minister vnútra nestihli spraviť? O tom, čo urobené bolo, médiá informovali.
Rád by som zopakoval aj to, čo som urobil, lebo na to sa akosi nikto nepýta. Kriminalita sa znížila, nikdy polícia neobjasnila toľko trestných činov ako za mňa, nikdy nebolo tak málo vrážd po roku 1989, nikdy nebolo tak málo vlámaní, dbal som o bezpečnosť na cestách, zranenia a úmrtia tam šli jasne dole, to je výsledok tých Jastrabov a ďalších akcií.
Nikdy sa nestíhalo toľko korupcie, dôveryhodnosť polície sa zvýšila, nedisciplinovanosť pod vplyvom alkoholu šla na polovicu, tlak na štátnu hranicu klesol, čo môžte merať počtom zadržaných migrantov, keďže sme šli tvrdo proti prevádzačom. Veľa sme urobili pre vstup do Schengenu, všetky tie nové doklady, budovanie východnej hranice a tak ďalej. Neurobil som napríklad reformu policajného školstva s dôrazom na etickú výchovu policajtov. Ale to sa za taký čas stihnúť ani nedalo, je to totiž veľmi ťažké.
O bojkote televízie Markíza
Ste pravidelným a tvrdým kritikom našich médií. Čo konkrétne vám prekáža?
Predovšetkým to nie je tak, že by som nevedel o médiách povedať nič dobrého. Istým spôsobom vedia kontrolovať moc a upozorňovať na prešľapy. Zároveň však platí, že konajú ako živel, nevedia ako celok rozmýšľať a rozlišovať. Striekačky sú dokonalým príkladom. Médiá idú po povrchu. Dostali sme pokutu a tak sme tí zlí, bodka. Istým spôsobom dokonca prispievajú k degenerácii spoločnosti, odstraňujú normálne vzorce civilizovaného slušného správania. A teraz nehovorím len o spravodajstve, ale aj o reklamách, zábave a pod. Pozriete si niektoré veci a vidíte, že toto by pred desiatimi rokmi nebolo možné. Všetci tí Vyvolení, Big Brother, Mojsejovci a podobné nezmysly.
Isteže, ale mňa zaujíma skôr spravodajstvo, lebo tam ide väčšina vašich výčitiek.
To ani nie je slovenské špecifikom, to je aj v Európe, aj v Amerike. Médiá majú jednoducho takú moc. Vedia vyvolať na politikov obrovský tlak, že tí sa vlastne nerozhodujú slobodne. Sú chvíle, keď politik vie, že má pravdu, že je správne, čo ide urobiť, ale vie, že ak to urobí, bude vystavený strašným útokom. A tomu sa politici prispôsobujú. Nepovedia žiadnu vec, kde by ich médiá mohli napadnúť. Karel Hvížďala povedal - a to nie je žiadny konzervatívec - že už nemožno hovoriť o troch pilieroch moci, ale o štyroch, pretože tam pribudli médiá. A to nie je demokratický pilier, lebo médiá ľudia nevolia.
Nemôžu si za to aj politici sami, keď sa s médiami svojho času bratríčkovali? Viď bývalé denníky HZDS, STV za Kubiša, Schuster a Markíza atď.?
Ale áno, samozrejme. Ja si pamätám obdobie tesne pred voľbami 1998 fiktívnu reportáž v STV, kde sa hovorilo, že ja, Ivan Šimko a Ján Čarnogurský pašujeme obrazy do zahraničia.
Zhodneme sa teda, že si za to môžu politici sami?
Ale nielen politici. Veď si vezmite tú Ruskovu televíziu. To čo bolo?
O Markíze ste povedali, že kope za mafiu. Bolo to v relácii Na telo, ktorú moderoval Pavlík. Potom prišiel bojkot tejto televízie zo strany KDH. Tá myšlienka vás určite nenapadla v danej chvíli.
Áno, vyvíjala sa. Už niekoľko mesiacov vopred som vedel, že sa s Markízou ocitnem v otvorenom spore. Keď som šiel do tej relácie, nevedel som, že to je práve tá chvíľa. Ale keď sa to začalo odvíjať, povedal som si, že na čo budem ešte čakať? Povedal som len, čo si myslím.
Povedať, že kopú za mafiu je trochu odvážne, nie?
Ale povedal som aj presnú interpretáciu, ako som to myslel. Že neoprávnene útočia na políciu za veci, ktorých sa vôbec nedopustila. A kto takto oslabuje a znechucuje policajtov, automaticky pomáha zločincom. Tak to bolo myslené. Naznačil som nepriamu podporu zločincom, nehovorím, že to bol ich priamy záujem, ale šli proti rezortu a proti mne.
Bol to záujem Pavla Ruska?
Neviem, on bol zvláštny človek. Šiel do konfliktov, ktoré boli úplne zbytočné. Za to, že som mu naozaj nedovolil dávať si svojich ľudí do polície, zamieril na mňa. Ja som tiež neťahal do funkcií ľudí blízkych KDH.
Vyjadrili ste pomerne veľký údiv nad Kaliňákovým hovorcom Erikom Tomášom.
Je to jediný človek na svete, ktorý robil propagandu ministrovi vnútra a zároveň šéfovi mafie Černákovi. Jediný na svete tohto typu. Ako minister vnútra som často hĺbal nad tým, čo s kriminalitou. Skoro nikto si nechce priznať elementárnu vec, že kriminalita súvisí s kultúrou života. To ma až ubíja, ak niekto lamentuje, aká je na školách nedisciplinovanosť a začína tam kriminalita, pritom sa stačí pozrieť na to, čo sa valí z médií. Médiá búrajú akúkoľvek autoritu. Politici sú lumpi a hotovo.
Legislatívne rámce médiám nastavujete vy - politici. Nie je to alibizmus?
Ale politici sú tlačení duchom doby. Médiá ničia slušné správanie, tak čo sa čudujeme? Takisto to je aj so sebavedomím mafiánov alebo s tým, že policajti majú nutkanie zarobiť si nečestne. Liberáli majú stále tendenciu považovať políciu za ohrozenie ľudských práv. Ale tá doba je už predsa dávno preč. Výsledkom je, že mnohí policajti, prokurátori i sudcovia sú proste alibisti.
Aby sme tú Markízu uzavreli - Ruskov vplyv sa tam síce skončil, ale mnohí redaktori zostali. Ak to boli tí, ktorí prenesene kopali za mafiu, nerobí vám problém chodiť k nim opäť diskutovať? Bojkot KDH predsa skončil.
Áno, ale to je ako s HZDS. Mečiara na milosť neberiem, ale obmenené HZDS bez neho by som zobral, pretože viem, že žijeme v reálnom svete.
O Róbertovi Kaliňákovi
Poďme ku Kaliňákovi - nedávno ste sa obaja posekali v jednej relácii, v ďalšej ste sa pýtali, kto dnes začne prvý kričať.
Červené mäso môže byť iba raz za čas. (smiech)
Kauzou Kovošrot ho vytáčate do bezvedomia, tvrdíte, že buď sa na tom obohatil alebo bol bielym koňom. Ale veď stíhaný nie je. Ak by ste mali pravdu, asi by stíhaný bol. Prečo nepodáte trestné oznámenie?
Pozrite sa, prípady konkurznej mafie polícia riešila, sú to ťažké prípady a zatiaľ sa to moc nedarí, to treba priznať. Ale veď aj keď som vedel, že tam nejaký problém Kovošrotu existuje, predsa som nemohol postupovať tak, že si každý deň zavolám policajtov z Úradu boja proti korupcii a poviem im, že toto musíte riešiť, lebo je v tom Kaliňák. Nechal som to voľne plynúť, inak by som bol obvinený, že zneužívam funkciu. Zastavilo sa to, keď som už bol preč. Veď čo také strašné som povedal? Iba som logicky skonštatoval fakty.
Ale nie je za to stíhaný.
Poviem, prečo som to hovoril. Mňa totiž strašne štve, že médiá píšu o politikoch istým štýlom, že sú lumpi a ľudia ich za lumpov po 17 rokoch od revolúcie naozaj považujú. Všetkých. Lenže má to jeden háčik. Máte dvoch politikov, ktorí sú cca 10 rokov v politike, pričom jeden je „multimultimilionár" a ten druhý nie je a má iba majetok, ktorý si mohol nasporiť zo svojho platu. To je to, čo médiám úplne uniká a nevedia to podať ľuďom. A mňa to proste štve.
Kaliňákovi vyčítate aj personálnu politiku. Čo konkrétne vám prekáža?
Jedno z prvých personálnych rozhodnutí Kaliňáka bolo odvolanie Spišiaka, ktorý bol naozaj symbolom boja proti mafii. Bol to naozaj rozhodný a pritom slušný človek, ktorý mal záujem riešiť problémy. Vrabce na streche si čvirikali, že to bolo najmä vďaka tlaku SNS.
Ale Kaliňák sa o Spišiakovi vyjadril pochvalne.
Prečo ho potom odvolával? Keď zdôvodňoval ten krok, hovoril samé frázy. Ján Slota verejne napadol Spišiaka koncom roku 2005 a prúdili k nám informácie, že je tam tlak SNS. Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť Pučík z SNS mal jeden rozhovor, ktorého škandálnosť médiám úplne unikla. Pre Hospodárske noviny v septembri povedal, že SNS, bez ktorej sa koalícia nezaobíde, bude tvrdo požadovať miesta v polícii. Aj pomenoval, kde presne. To sa predsa nedá urobiť zákonnou cestou, lebo vláda sa môže zákonnou cestou dohodnúť iba na obsadení miest, o ktorých má právo rozhodovať. Obsadiť však miesta na inšpekcii či prezídiu, to sa nedá urobiť len tak. To miesto musíte najskôr uvoľniť. A to z politických dôvodov nejde.
Deje sa to?
To práve neviem, ale predseda toho výboru to jasne povedal. Tu je predstava, že ja zavediem disciplínu a tá bude trvalá. Lenže disciplína je niečo, čo musíte stále obnovovať. Ľudia v polícii načúvajú signálom a Kaliňák vydáva jeden zlý signál za druhým.
Pomenujte ich.
Audio: Vladimír Palko o Róbertovi Kaliňákovi
Tvrdil, že za Palka bol v polícii strach. No teraz už asi nie je, keď policajti dokonca vraždia. Hovoril, že také niečo, aby mal minister právo odvolať nadriadeného za bordel medzi podriadenými, je nedemokratické. Dnes bude odvolávať podľa paragrafu, ktorý som ja presadil a ktorý on kritizoval. Ide o § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov. Iné mu ani neostáva.
Ďalší signál - ja hovorím, že policajt sa musí chovať slušne vždy, v službe, mimo služby. Kaliňák hovoril, že transparent s mafiou je úplne v poriadku, že mu neprekáža. Ďalej - ak ohlásite v auguste, že idete meniť funkcionárov na krajoch a okresoch a neurobíte tak ešte ani koncom novembra, tak tých ľudí rozkladáte. Nie sú motivovaní, aby dbali na disciplínu, ale lobovali za seba.
Prečo nie sú vyšetrené zločiny z obdobia mečiarizmu
Veľká časť agendy do volieb 1998 ste v SDK postavili na vyhranení sa voči údajným zločinom mečiarizmu. Lexa, Póor, Martinka atď. boli obviňovaní, sľubovalo sa, že sa to vyšetrí a pod. Dnes je rok 2006 a Lexa vyhráva jeden súd za súdom, Martinka sa môže pokojne vrátiť z Viedne, Mečiar tvrdí, že Elektru splatil majetkovými právami svojej manželky, dnes je opäť v koalícii atď. Nebol to podfuk na voličoch?
Stíhať privatizačné kauzy je ťažké, pretože prebehli podľa „správne" nastavených zákonov. Vezmime si Lexu - všetky jeho kauzy okrem Remiášovej vraždy boli dovyšetrované ešte pred mojím ministrovaním. Čo sa týka Remiáša, ja som už na jeseň 2002 povedal, že to bude veľká kalvária. Tvrdím, že cestou k Lexovi je zrušenie amnestií, pretože kauza únosu Kováča ml. bola relatívne dobre zmapovaná. Odvtedy už uplynulo jedenásť rokov, ak sa to bude ďalej naťahovať, tak ani zrušenie amnestií nepomôže, veď dovtedy snáď všetci pomrú.
Treba to rozdeliť na tri veci - na vraždu, ktorú som vždy považoval za kalváriu, na únos, kde vyšetreniu bránia amnestie a všetky ostatné veci, ktoré som vždy považoval za vedľajšie. Upnúť sa na ne môže skôr poškodiť.
Čo tí ostatní?
Myslíte ekonomické kauzy?
Napríklad Mečiara a jeho „bytík" s „korzičkou". Urobil sa tu krik a nič sa mu nedokázalo.
Nie je zákonná možnosť, aby polícia niekoho vyšetrovala za to, že nevie preukázať pôvod svojho majetku. To by umožňoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme paradoxne podporovali my z KDH a Smer. Jeho platnosť však pozastavil Ústavný súd pre protiústavnosť.
Čiže ak ktokoľvek v tomto štáte podá na Mečiara trestné oznámenie pre podozrenie, že majetok nenadobudol legálne, polícia bude mať aj tak zviazané ruky?
Áno, pretože neviete povedať, akého trestného činu sa mal dopustiť. V tom podaní niečo musí byť.
Politici teda taký zákon nechcú?
Neviem, či nechcú, veď bol schválený. Väčšinou v parlamente.
Ale je vraj protiústavný. Nehovoriac o tom, že na to riziko ústavní právnici upozorňovali.
Dobre, ale zákon sa prijal. Asi musí byť teda inak formulovaný, alebo to musí byť ústavný zákon.
Pripúšťate aj možnosť, že Mečiar je - čo sa týka únosu a vraždy - čistý?
Veď si pustite rozhovor Hudeka s Lexom. To predsa musí stačiť. Kto počul ten rozhovor, musí vedieť, že niečo tam nie je v poriadku. Mimochodom - prečo Mečiar nechce zrušiť tie amnestie a očistiť sa?
Čo výčitka vytvorenia precedensu do budúcnosti a právnej neistoty každého amnestujúceho a amnestovaného?
To nesedí. Precedensom do budúcnosti je to, čo sa stalo, teda amnestie.
To sa však už stať nemôže, dnes sa nedajú udeliť amnestie páchateľom za nevyšetrený zločin.
Áno, ale všetko sa dá zmeniť. Pre mňa je horším precedensom to, že štátny orgán je podozrivý zo spáchania závažného trestného činu - mimochodom teroristického - a štátna moc ho očistila amnestiou. Ja by som s takýmito politikmi spojil iba v prípade ohrozenia štátu a národa. Dovtedy na to niet dôvodu.
