Kandidáti platia desaťtisíce za prieskumy

Ivanovi Saktorovi v kampani pomáha aj premiér Robert Fico. Ako na tom je, vie z prieskumov, ktoré si dal urobiť. FOTO - SITA

BRATISLAVA - Aby zistili, aké majú šance a čo vlastne ľudí v ich mestách trápi, platia si mnohí kandidáti na primátorov väčších miest pred komunálnymi voľbami prieskumy verejnej mienky.

Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že práve neporovnateľne vyšším záujmom kandidátov o prieskumy sa tohtoročné miestne voľby líšia od predošlých. Výsledky kandidáti väčšinou taja, aby ich nemohli využiť aj súperi.

"Dosiaľ sa to vždy končilo na úrovni Bratislavy a Košíc, teraz si prieskumy objednávali kandidáti takmer zo všetkých krajských a aj mnohých okresných miest," hovorí Haulík. Potvrdili to aj pracovníci ďalších oslovených agentúr.

Cena prieskumov sa líši podľa rozsahu otázok, počtu respondentov i agentúry. Kandidáti za ne platia od desiatok tisíc až po vyše 200-tisíc korún. Cena mnohých odradí, viacerí si prieskum neobjednali aj preto, lebo sa oň začali zaujímať neskoro, zhodujú sa pracovníci agentúr.

Prieskumy si objednali napríklad kandidátka na primátorku Bratislavy Monika Beňová-Flašíková (Smer-HZDS-SMK-SF-SZ), Ivan Saktor (Smer-SNS-SZS-KSS-ĽB) v Banskej Bystrici, Martin Pado (SDKÚ-SZS) v Michalovciach či súčasný primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský (SDKÚ-KDH). Vlastný prieskum má aj kandidát pravice v Žiline Ivan Harman. Nespracovala mu ho však profesionálna agentúra, ale dobrovoľníci, ktorí chodili s dotazníkmi od dverí k dverám.

Agentúry pre kandidátov zisťovali najmä očakávanú účasť vo voľbách, ako si ľudia predstavujú vhodného primátora, čo od neho očakávajú, aké sú najvypuklejšie problémy mesta, alebo ktorá sféra v meste je najviac zanedbávaná.

Beňová-Flašíková si medzi obyvateľmi hlavného mesta dala spracovať rozsiahly prieskum, ktorým napríklad zistila, že Bratislavčanom chýba vízia rozvoja mesta, alebo že je rozhodovanie magistrátu pre nich často nepochopiteľné a anonymné. "Zistenia potom odzneli v kampani a vo volebnom programe," hovorí.

Slafkovský si objednával iba prieskum preferencií. "Chcel som vedieť, aký dosah má zostrená kampaň, ktorá je zbytočne agresívna a v ktorej ide predovšetkým o získanie moci za každú cenu," tvrdí.

Exministra vnútra Martina Pada zas prekvapilo, že z prieskumu vyšiel ako najpálčivejší problém mesta nedostatok voľnočasových a kultúrnych aktivít pre mladých.

Haulík si myslí, že kandidáti si uvedomili, že kampaň sa dá efektívne viesť iba so spätnou väzbou. Výsledky prieskumov podľa neho slúžia najmä na "detailizovanie" kampane. "Na ktorú skupinu sa treba predovšetkým zamerať, cez ktoré médiá a akou formou voličov oslovovať."

Počet respondentov sa pohybuje od 300 do vyše 1000. Podľa Ivana Dianišku z agentúry Focus vzorka nezávisí priamo od veľkosti mesta, ale od odhadu účasti vo voľbách. "Keď oslovíme 1000 ľudí a účasť je 30 percent, tak len odpovede 300 ľudí sú zaujímavé," hovorí. Prieskum s menej ako 500 opýtanými preto podľa neho môže zavádzať.