Pôvodný plán, kam poputujú miliardy, pripravila firma Jána Badžgoňa. Podpredseda dnešnej vlády tvrdí, že to stálo 320 miliónov, firma sumu popiera
Nasmerovanie 400 miliárd z eurofondov sa zmení

Bývalá vláda Mikuláša Dzurindu sa s rozdelením miliárd s eurofondov pre nasledujúce roky ponáhľala. FOTO - TASR

BRATISLAVA - Vláda prehodnotí nasmerovanie financií z eurofondov, ktoré ešte tesne pred voľbami schválila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu.

Prioritami sú podľa programového vyhlásenia vedomostná ekonomika, infraštruktúra, riešenie regionálnych rozdielov a znižovanie chudoby a riešenie problémov životného prostredia. Prvé tri priority si stanovila aj Dzurindova vláda.

Náhlivosť Dzurindovej vlády

Dzurindova vláda schválila národný referenčný rámec smerovania 400 miliárd korún pre roky 2007- 2013 náhlivo. Rýchlosť schvaľovania kritizovali aj mimovládne organizácie.

Upozorňovali, že vláda nepočkala ani na hodnotenie vplyvov na životné prostredie, ktoré vyžaduje európska legislatíva. Európskej komisii treba nasmerovanie financií z eurofondov predložiť v novembri tohto roka.

Podpredseda vlády Dušan Čaplovič včera povedal, že na takéto hodnotenie počkajú. Chcú zohľadniť aj požiadavky na trvalo udržateľný rozvoj, zvýši sa podpora alternatívnych zdrojov energie.

Program podpory znalostnej ekonomiky chce vláda rozdeliť na samostatné časti - vedu a výskum, informačnú spoločnosť a podporu inovácií, a rozdeliť medzi ministerstvá.

Dnes platí, že znalostná ekonomika patrí len pod ministerstvo financií. Čaplovič upozorňuje, že to odporuje nariadeniam Európskej únie, podľa ktorých by tá istá inštitúcia nemala rozhodovať o projektoch, dohliadať na ich plnenie, schvaľovať financovanie a kontrolovať žiadateľov.

Opäť aj pre súkromné firmy

V minulosti mohli o peniaze z eurofondov žiadať aj súkromné firmy, ale Dzurindova vláda to v referenčnom rámci odmietla. Čaplovič hovorí, že chcú otvoriť čerpanie aj pre ne, nie však v cestovnom ruchu, ako to bolo v minulosti, ale najmä v oblasti vedy a výskumu.

Vláda chce presunúť rozhodovanie o eurofondoch "bližšie k samospráve", tvrdí Čaplovič. Mimovládne organizácie to v minulosti oceňovali, ale upozorňovali, že kraje na to nemajú kapacity a neexistuje tam účinná verejná kontrola.

320 miliónov za zlú prácu?

Priority Slovenska, do ktorých majú smerovať eurofondy, pripravila firma Jána Badžgoňa. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič to povedal v nedeľu v relácii STV O päť minút dvanásť. Priority boli podľa neho "narýchlo zbúchané" a Európska komisia ich označila za "urobené zle" a vláda Mikuláša Dzurindu za ne firme zaplatila 320 miliónov korún.

Firma CP Consult na svojej internetovej stránke píše, že priority vypracovala. Vedenie firmy však tvrdí, že informáciou o 320 miliónoch "boli veľmi šokovaní". Dostali vraj 9 miliónov korún bez DPH.

Ako riešiteľa ich vybralo ministerstvo výstavby vo verejnej súťaži, do ktorej sa prihlásili tri firmy. Vestník verejného obstarávania uvádza CP Consult ako výhercu len tejto súťaže ministerstva výstavby za minulý i tento rok a rovnako hovorí o sume deväť miliónov.

Čaplovič vraj zatiaľ neskúmal, či firmu vybrali v súťaži, nemá ani podklady o sume. "Teraz je mojou prioritou programové vyhlásenie vlády, potom sa k tomu vrátim," povedal.

Podnikateľ Ján Badžgoň je známy blízkym vzťahom k SDKÚ. Do médií pred troma rokmi prenikli odpočúvania rozhovorov medzi ním a politikmi v tomto zmysle. Badžgoň naznačený vzťah poprel.

Európska komisia v júni kritizovala priority Slovenska. Vyplýva to z písomného záznamu, podľa ktorého zástupcovia komisie vyhlásili, že otázka stanovenia priorít sa javí "problematickou". Vedenie CP Consult hovorí, že v ich podkladoch bolo "podstatne viac oblastí, z ktorých si priority následne vyberali ministerstvá a schvaľovala vláda".

Dohody bez súťaže

Ministerstvo výstavby na otázky včera neodpovedalo. Podľa vestníka však bývalé vedenie ministerstva v súvislosti s národným referenčným rámcom stihlo uzavrieť aj ďalšie zmluvy.

V konaní bez zverejnenia dohodlo s firmou Siemens, že upraví informačný systém pre monitorovanie eurofondov v rokoch 2007 - 2013.

Ministerstvo uviedlo, že firma robila systém aj na roky 2004 - 2006 a má teda výhradné právo. Siemens tak spolu dostane 172 miliónov korún bez DPH. V rokovacom konaní bez zverejnenia tiež rozhodlo, že firma Axon bude za 4,9 milióna korún bez DPH aj v ďalšom období robiť webstránku o fondoch.