BRATISLAVA 8. mája (SITA) - V sobotu 6. mája zomrel vo veku 97 rokov akademik prof. Mudr. Jozef Černáček, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej medicíny minulého storočia. Profesor Černáček založil a takmer 30 rokov viedol Neurologickú kliniku Fakultnej nemocnice v Bratislave, ktorá bola prvou neurologickou klinikou na Slovensku. Ako profesor na lekárskej fakulte vychoval niekoľko generácií lekárov, pod jeho vedením začínali kariéru významní slovenskí neurológovia, vrátane profesorov Traubnera, Cigánka, Bartku, Varsíka. Od roku 1953 bol členom korešpondentom a od roku 1964 akademikom Slovenskej akadémie vied.
Profesor Černáček bol prvým slovenským vedcom, ktorý skúmal fyziológiu a choroby mozgu. Medzinárodné uznanie jeho vedeckej práce potvrdzuje členstvo v mnohých vedeckých spoločnostiach, medzi nimi aj New York Academy of Science. Dvakrát ho kolegovia zvolili za prezidenta Československej neurologickej spoločnosti, v rokoch 1973-77 bol aj viceprezidentom Svetovej neurologickej federácie. Profesor Černáček bol nositeľom viacerých vedeckých i štátnych vyznamenaní, medzi nimi zlatej medaily Jana Evengelistu Purkyně a Radu práce. V roku 2004 ho prezident Gašparovič za celoživotné dielo vyznamenal Rádom Ľudovíta Štúra 1. stupňa. Profesor Černáček celý svoj život venoval práci vedca-lekára, nikdy nevstúpil do žiadnej politickej strany.
Černáček sa narodil 11. apríla 1909 v Novom meste nad Váhom. Patril ku generácii Slovákov, ktorí počas 1. československej republiky získali vzdelanie na Karlovej univerzite v Prahe. Počas pražských štúdií sa zoznámil s mnohými predstaviteľmi slovenskej intelektuálnej a umeleckej moderny, niektorí z nich, ako napríklad Koloman Sokol, zostali jeho celoživotnými priateľmi. Po niekoľkoročnom pôsobení na pražskej Neurologickej klinike Karlovej univerzity bol v roku 1939 preložený na Slovensko. Počas vojny pôsobil ako asistent na Neuropsychiatrickej klinike UK v Bratislave. Po potlačení SNP tam ukrýval a liečil niekoľkých účastníkov partizánskeho odboja. Po vojne ako súdny znalec pre neuropsychológiu vystupoval v procese s Vojtechom Tukom. V roku 1947 bol menovaný za profesora neurológie, krátko nato sa stal prednostom neuropsychiatrickej kliniky UK. V roku 1950 bola klinika na jeho podnet rozdelená na neurologickú a psychiatrickú. Sám sa stal prednostom Neurologickej kliniky, ktorú viedol ďalších 26 rokov. Prednášal v Rusko, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Francúzsku, Holandsku, Amerike a mnohých ďalších krajinách.
Bol autorom a spoluautorom viacerých medicínskych učebníc, z ktorých niektoré medici dodnes využívajú ako základnú literatúru pri štúdiu neurológie.
Agentúru SITA o tom informoval Martin Kovačič.
