V Česku sa hneď po zverejnení údajov rozpútala polemika o tom, kto má zásluhu na úspechu. Ľavicoví politici z vlády si ho prisvojovali, opoziční im ho upierali.

Na Slovensku bolo naopak nezvyčajne ticho. Podľa politológa Lászlóa Öllösa boli politické strany príliš zamestnané zostavovaním kandidátok.

Viacerí analytici si myslia, že na ekonomický rast v oboch štátoch má väčší vplyv zahraničný kapitál a naše členstvo v Európskej únii než samotné vlády, bez ohľadu na to, či sú pravicové alebo ľavicové. No domnievajú sa tiež, že také tempo rastu nie je dlhdobo udržateľné.

Analytik ING Bank Ján Tóth upozornil, že do Česka už v 90. rokoch - na rozdiel od Slovenska - prúdil zahraničný kapitál, ktorý "sa ďalej rozširuje a pracuje takpovediac za vládu". Na Slovensku je úloha vlády vyššia, lebo "musela presvedčiť zahraničných investorov a dať im viac výhod, napríklad rovnú daň, lebo inak by neprišli".

Český politológ Jiří Pehe tvrdí, že pre ekomický rast oboch krajín je oveľa viac ako vlády dôležitý vývoj zahraničného obchodu či prehľadnosť právneho a investičného prostredia.

Práve zahraničný obchod, teda "rastúca exportná výkonnosť ekonomiky" sú aj podľa Tótha hlavnou príčinou českého úspechu. Na Slovensku to boli investície. Vďaka nim, keď spustia výrobu automobilky, "vývoz začne ťahať slovenský hospodársky rast v roku 2007".

Ekonóm Pavol Kárász s tým nesúhlasí. "Platilo by to len v prípade, keby sa väčšina súčiastok vyrobila na Slovensku," povedal. Kľúčom k úspechu je podľa neho vyššia produktivita práce a produkcia s vyššou pridanou hodnotou. "Ak sa nám to nepodarí, budeme mať vážny problém."

Kárász pochybuje aj o udržateľnosti nášho rastu, lebo vlani rásli mzdy väčšinou rýchlejšie ako produktivita práce. "Hneď ako sa na Slovensku zvýši kúpna sila, zvýši sa aj dovoz, lebo naša ekonomika nedokáže zvýšený dopyt uspokojiť domácou produkciou," povedal. Podľa Kárásza deficit zahraničného obchodu je chronický problém slovenskej ekonomiky.

Analytik Tóth upozorňuje, že hoci sú prírastky HDP porovnateľné, na Slovensku životná úroveň rastie pomalšie ako v Česku. Dôvodom je podľa neho pevnejšia česká koruna a lepšie výmenné relácie.

Český vývoz tvoria totiž produkty s vyššou pridanou hodnotou a českí exportéri tak dosahujú na zahraničných trhoch vyššie ceny oproti dovozným cenám. Česká ekonomika na zaplatenie dovozu potrebuje vyviezť menej práce a má väčší priestor presúvať výrobky a služby do domácej spotreby alebo tvorby investícií.

Pehe: Viac záleží na stimuloch ako na ideológii

Ovplyvňujú náladu voličov makroekonomické štatistiky o rýchlom raste ekonomiky? Český analytik Jiří Pehe si myslí, že ak sa číslami oháňajú vládni politici, pozitívne ovplynia len istú vzdelanejšiu časť voličov.

"Veľká väčšina obyvateľov sa však nakoniec rozhoduje podľa svojej osobnej situácie," povedal. V Česku bol síce rast HDP 6 percent, ale platy rastú pomerne pomaly a aj keď je priemerná mzda zhruba 19-tisíc českých korún, 80 percent obyvateľov je pod týmto priemerom.

Pehe si okrem toho myslí, že v prípade ekonomického rastu na Slovensku alebo v Česku až tak nezáleží na politickej orientácii vlád. Oveľa dôležitejší je podľa neho "ťah" zahraničného obchodu, alebo prehľadnosť právneho či investičného prostredia.

"Česká republika a Slovensko sú súčasťou štandardného európskeho prostredia," povedal. Na prílev investícií i výkonnosť obidvoch ekonomík má vplyv výhodná zemepisná poloha, vzdelanosť a kvalifikovanosť pracovnej sily. "To hrá oveľa väčšiu úlohu ako to, na čo vlády rady upozorňujú, teda že robia ľavicovú alebo pravicovú politiku."

Pehe si preto nemyslí, že by sa mohla výkonnosť oboch ekonomík radikálnejšie zmeniť striedaním vlád s opačnou politickou orientáciou. Mohla by však zmeniť prístup k investičným stimulom, ktoré ekonomiku tiež ovplyvňujú.

Napríklad česká ODS tvrdí, že sa dá zahraničný kapitál prilákať aj bez stimulov. "A to by mohlo mať určitý negatívny vplyv," poznamenal Pehe.

Pre politológa Iva Samsona je ekonomický rast v Česku aj bez výraznejších reforiem do určitej miery záhadou. Slovensko naopak niektoré reformy urobiť muselo, aby presvedčilo zahraničie o konci mečiarizmu.

Na Slovensku podľa Samsona zatiaľ nehrozí, že by sa po voľbách niekto pokúsil reformy radikálne zvrátiť. Ani ľavica by vraj na podstatu doterajších reforiem nesiahla, keďže si je vedomá, že Slovensko je na dobrej ceste. "Išla by tým proti sebe," povedal.

Samson predpokladá, že v blízkej budúcnosti sa bude úroveň českej a slovenskej ekonomiky približovať aj vďaka tomu, že Česko má strach pristúpiť na také radikálne reformy, aké má už Slovensko za sebou. Podobný názor má aj Pehe: obidve krajiny sú stále ekonomicky úzko zviazané a rozdiely sa tak do istej miery vyrovnávajú.

Čo je za slovenským 6-percentným rastom HDP?

* Rast investícií

Čo je za českým 6-percentným rastom HDP?

*Rast exportu

(Údaje sú za rok 2005)

Zdroj: ČSÚ, ŠÚ SR, NBS, ČNB