 FOTO |
Dobre sa zabávam na tom, keď denne vidím v rôznych novinách haldy článkov o tom, že konflikt civilizácií sa zmenil na čelnú zrážku, arabský svet nerozumie európskemu a naopak, alebo že moslimovia na rozdiel od nás, neskutočne vtipných Európanov, nemajú zmysel pre humor. Akoby občania Maroka, Palestíny či Afganistanu neboli rozdielni jednotlivci z veľmi rozmanitých krajín a kultúr, ale jednoliata masa klonov, ktoré na povel poslúchajú šialeného superšejka, novodobého komiksového hrdinu s jadrovou hlavicou v jednej ruke, nabrúseným polmesiacom v druhej a s americkou vlajkou medzi zubami. Zato my Európania si z princípu vynikajúco rozumieme, už polstoročie sme medzi sebou nažívali v mieri a blahobyte, pričom len hordy bezprizorných prisťahovalcov narušili v uplynulých dvoch desaťročiach našu priam bukolickú idylu.
Neúspešný pokus
Minulý týždeň som sa v Ríme zúčastnil na trojdňovom podujatí, kde každú z dvadsiatich piatich krajín Európskej únie zastupoval hosť - novinár, spisovateľ, kurátor, dramaturg divadla alebo filmový režisér. Akcia sa pateticky volala "Európa a pokus o všeobecný konsenzus", pričom pokus to bol neúspešný, čo sa ukázalo hneď prvý deň.
Spisovateľ z Bruselu na úvod vyhlásil, že európska kultúra bude buď väčšmi belgická, alebo prestane jestvovať. Lisabonský novinár následne povedal, že svetu chýba viac znalostí o portugalskom umení a zúrivo sa pohádal s madridským kurátorom, ktorý, čuduj sa svete, horlil za väčšiu popularizáciu španielskeho kultúrneho dedičstva na starom kontinente. Dánska delegátka vo svojom prejave len tak medzi rečou utrúsila, že kultúrny stred Európy sa odjakživa nachádza v Kodani. Keď miestnosť zaburácala smiechom, nechápavo krútila hlavou, že nás tento samozrejmý fakt prekvapuje. Slovinská politologička pobúrene vysvetľovala, že nepochádza zo Slovenska, ako tvrdil popletený taliansky moderátor. Luxemburský žurnalista sa rozhorčoval nad tým, že jeho francúzsky kolega denník malej susednej krajiny vôbec nečíta. Holandská kritička sa pýtala, kam sa podeli Federico Fellini či Luchino Visconti a hodinu rumázgala nad tým, že americké filmy sú zlé, zato európske dobré, ibaže nevznikajú.
Keď sa hovorilo o európskych témach, nadávalo sa bez konca na Brusel a Štrasburg, až pokým belgický a francúzsky hosť nepohrozili odchodom z rokovacej sály. Len čo sa však diskutovalo o jednotlivých krajinách, väčšina účastníkov dojato rozoberala tisícročný boj svojho národa za kultúrnosť - okolitých barbarských štátov. Ich vlastná je totiž obyvateľom geneticky daná odnepamäti.
Už nás je dosť!
S Európou sa skutočne deje čosi zvláštne. Ilúzie o vlastnej výnimočnosti, tradične vysokom vzdelaní a akomsi historickom predurčení či nadradenosti naberajú prekvapivú popularitu a začínajú byť nebezpečné. Blahobyt sa stal samozrejmosťou a jeho ohrozenie obrovskou hrozbou. Od Škandinávie až po Peloponéz sa rýchlo rozširuje moc novej pravice, ktorá však nemá so skutočným konzervativizmom veľa spoločného a skôr by si zaslúžila predponu ultra. V Dánsku sedí v parlamente krajne nacionalistická politická strana, ktorá má za cieľ aj zákaz etnicky zmiešaných manželstiev. Novou metropolou extrémizmu sa stal prosperujúci Rotterdam, kde tretinu hlasov získal politik smutne preslávený heslom "V Holandsku je nás už dosť". Severná liga v Taliansku, Vlaams Blok v Belgicku a tak ďalej cez Rakúsko až do Grécka. Spoločným menovateľom politických pseudoprogramov je chaotická zmes populizmu, xenofóbie, prísľub nového poriadku, návrat akýchsi skutočných hodnôt, odmietanie práv sexuálnych menšín a ilúzia hospodárskeho zázraku. Asi najvýstižnejšie ich stanoviská zhrnul Jean-Marie Le Pen: "Z ekonomického hľadiska som pravičiar, zo sociálneho ľavičiar a z národného Francúz." Podobnosť s krédom nášho prezidenta - "Myslím národne, cítim sociálne" - je dosť nápadná.
V kolíske
Títo manipulátori sú zväčša rafinovaní, dobre vedia, že pre televízny národ je demokracia únavná a nudná, preto ponúkajú v skratke instantné riešenia na všetko - a na nič. V každom prípade sa za to s obľubou spoločne modlia, najradšej vo veľkom ako v USA na Národných modlitebných raňajkách, kde nedávno George W. Bush hostil aj Daniela Lipšica a Pavla Hrušovského z KDH. Práve táto politická strana je u nás hlavným predstaviteľom trendu radikalizácie pravice. Novým maskotom hnutia sa stal bocian Kristián, ktorý "je čistotný, vo svojom prostredí udržiava rovnováhu a živí sa škodcami". Už len čakám, kedy sa dozvieme, že je to plyšová replika bociana, ktorý kedysi šťastným rodičom priniesol do kolísky Vladimíra Palka. Autor výroku "lepšie je učiť deti pohlavnej abstinencii ako naťahovaniu kondómov" bojuje proti "promiskuitnej sexuálnej indoktrinácii mládeže" (rozumej: proti sexuálnej výchove na školách).
Pred piatimi rokmi predstavovali radikálni konzervatívci v našej krajine bezvýznamnú názorovú menšinu. Medzičasom však získali značný vplyv vo verejnoprávnej televízii, majú svoj týždenník, inštitút aj webstránky. Ich ideologický líder Vladimír Palko vo svojich článkoch s obľubou šíri strach a absurdné hrozby o tom, že "podaktorí už hotujú čistky" a hrozia "hromadné perzekúcie ľudí". Kde? Kedy? Ak o niečom konkrétnom vedel, prečo ako minister nekonal?
Priveľa výnimiek
Je čírym klamstvom tvrdiť, že arabský svet jednotne ovládol náboženský a politický fanatizmus, zatiaľ čo starý kontinent je baštou demokracie a tolerancie. Európu krížom-krážom prerastá extrémizmus - zatiaľ našťastie zväčša neozbrojený, ale aj v tomto smere už začína byť výnimiek akosi priveľa. Stačí si spomenúť na nevyšetrené rasovo motivované bitky a vraždy na Slovensku, na ktoré, mimochodom, Vladimír Palko pri svojom bilancovaní činnosti na ministerstve vnútra úplne zabudol.
Európania sa buď o verejné záležitosti absolútne nezaujímajú, alebo sa na ničom nevedia dohodnúť. Z tejto situácie, ako v minulosti už mnohokrát, profitujú ultrapravičiari, ktorí svoju pokryteckú morálku a túžbu po moci skrývajú za heslá o "slušnom živote pre všetkých". Pardon, pre všetkých okrem ľudí, ktorí, ako píše Pravé spektrum, vyznávajú "politickú korektnosť, pozitívnu diskrimináciu, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, pudovú pseudomorálku smrti, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus".
Ešte šťastie, že bocian Kristián nemôže otvoriť svoj zošitý zobák. Zato živé bociany by už svojím klopaním mohli ohlásiť príchod jari!
Michal Hvorecký (1976) spisovateľ. Žije v Bratislave. Vyšli mu knihy poviedok Silný pocit čistoty, Lovci & zberači a romány Posledný hit a Plyš.
