Na Slovensku sa podľa amerického filmu dá pozerať aj Pulp Fiction, ale len čiernobielo. FOTO - ARCHÍV

Sobotňajšie hlavné správy televízie Markíza priniesli informáciu, že sa Slovensku podarilo preraziť v USA filmovým hororom Hostel so slovenskými hercami a pesničkami, ktorého dej sa odohráva v Bratislave. Naši interpreti s úsmevom na tvári obhajovali svoj úspech ako úspech Slovenska, avšak nikde nepadla ani zmienka o tom, akú hanbu robí film Slovensku zobrazením zaostalosti a chudoby a hlavne našim krásnym ženám.

Po zhliadnutí správ som si myslel, že film je skutočne trhák, kde prerazili naše pesničky, uspeli naši herci a Slovensko sa konečne zviditeľnilo aj vo filme. Maťo Ďurinda a Meky Žbirka boli šťastní ako malé deti, aj keď priznali, že dej filmu nepoznajú a mali možnosť vidieť len úryvky a práve to je kameň úrazu. Film som mal možnosť vidieť, a tak vám ho trochu priblížim.

Film sa začína sexuálnou zábavou troch mladých ľudí, ktorí dostanú skvelý nápad, aby šli hľadať krásne dievčatá do Bratislavy na Slovensko. Vyzerá to ako dobrá reklama na Slovensko, až kým sa nedozvieme, že "Nice girls ... you can pay to do anything ... a-ny-thing ! ...". Chlapci teda pricestovali na Slovensko do Bratislavy, konkrétne na malú, pustú železničnú stanicu Poricany. Ak si neviete spomenúť, kde v Bratislave sa táto stanica nachádza, tak je všetko v poriadku, pretože ide o stanicu Praha - Poříčany a filmári nemali problém ukázať na celých päť sekúnd priamy záber na tabuľu s týmto názvom.

V Bratislave nás privíta pekná filmová hudba so sláčikovým motívom z úvodu skladby Bedřicha Smetanu - Vltava, čo nás len presvedčí, že sme na správnom mieste. Chlapci dorazia taxíkom lada do ubytovne (hostel), kde v televízii práve beží film Pulp Fiction. Nebolo by to nič zvláštne, avšak televízor, v ktorom film vidieť, je čiernobiely a má dva "gombíky" - hlasitosť a ladenie. Spomínate si ešte na tento typ televízorov? Ak nie, spýtajte sa svojej starej mamy.

Ale vrátim sa k deju. Takže, nachádzame sa v modernom centre Bratislavy. Prichádza prvá pesnička - Pravda víťazí. Pesnička odznie v pozadí 50 sekúnd a prichádza ďalší hit - Stužková. Samozrejme, rovnako na 50 sekúnd, aby si naši interpreti nezávideli. Po týchto krásnych hitoch prichádza na rad scéna, kde gang túlavých detí pýta od jedného z hlavných hrdinov cigaretu. Keď prehovorí po anglicky, okamžite sa ich požiadavka zmení. Chcú dolár. Ak mám byť presný, tak "dolar", ale to je predsa normálne, veď všetci Slováci hovoria po česky. Nádych, výdych, nádych, výdych, dýchajte zhlboka, film pokračuje.

V 33. minúte sa sexuálne scény končia a na rad prichádza prvá hrôzostrašná scéna. Neskôr zmiznú dvaja z troch kamarátov a začína sa lúštenie záhady, pri ktorom ešte gang túlavých detí ukradne pozostalému hrdinovi mobilný telefón, takže všetko hlavný hrdina oznámi na polícii, kde ho policajt poľutuje, ako ďaleko je od domova. Vydá sa teda na nebezpečnú cestu za pravdou sám a narazí pri nej aj na aktuálne zdobenú krčmu s heslami "Společně v práci, společně k volbám" alebo "Se Sovietským svazem za mír a pokrok ve světe", kde počuť spievať Mariku Gombitovú pesničku V slepých uličkách, čo nás znovu len uisťuje, že sme v modernej Bratislave.

Pátranie vyvrcholí, keď sa hlavný hrdina ocitne v starej opustenej továrni, kde sa dejú všetky hrôzy, ale o tom písať nechcem, aby som neprezradil pointu tohto filmu, ktorý si určite všetci radi pôjdete na vlastné oči pozrieť do kina. Pred koncom filmu uniká hlavný hrdina v aute, pričom prejde aj popri značke "Hlavní nádraží 10 km", ktorá je tiež dostatočne dlho v priamom zábere, avšak cestou narazí opäť na gang túlavých detí, ktoré uplatí balíčkom žuvačiek, aby zabili jeho prenasledovateľov. Po chvíli odznie slovenčina vo vete "Dite do p**i ... okamžitě!", ktorú vysloví jeden z prenasledovateľov, keď musí zastaviť auto kvôli gangu túlavých detí.

Hlavný hrdina smeruje ďalej k železničnej stanici, avšak na ceste je bežná slovenská policajná hliadka, ktorá vytiahne zo Škody 105 vodiča a za kriku ostatných ľudí v kolóne ho brutálne mláti na ceste. Náš hlavný hrdina sa zľakne a zo svojho auta značky SK-31-15, ktoré ukradol pravdepodobne vo Svidníku, ujde skôr, ako si ho hliadka všimne. Hlavný hrdina síce utekal na hlavnú stanicu, ale bohužiaľ, prišiel na stanicu Poříčany, ktorá už nie je pustá, ale je na nej asi 30 ľudí a jeden osobný vlak. Odtiaľ sa vlakom dostane na modernú zastrešenú stanicu, plnú ľudí a vlakov, niekde v Nemecku alebo Rakúsku, keďže v jednom zábere možno vidieť plagát v nemčine a staničné hlásenie je taktiež po nemecky. V ďalšom zábere vidno na schodoch časť červeno-bielej reklamy "To nejlepší osvěžení", ktorá len potvrdzuje, že už nie sme v Bratislave, ale v po nemecky hovoriacej cudzine. Nakoniec príde ešte jeden záber na stanicu, v ktorom vidieť "Bahnsteig 2" a film sa už našťastie končí.

Som zhrozený, sklamaný a ponížený. Dúfam, že si Maťo Ďurinda a Meky Žbirka pozrú tento film a že televízia potom odvysiela aj ich názor na neho a aj ich "šťastné" tváre. Opäť bolo Slovensko vyobrazené vo filme ako zaostalá a chudobná krajina a čo je najhoršie, naše krásne dievčatá boli vyobrazené ako tie posledné štetky. Hanbím sa ako Slovák za tento film a dúfam, že podobný názor budú mať aj všetci ostatní Slováci, ktorí si ho, nebodaj, tiež pozrú.

Autor: Jozef Uhľár