FOTO - TASR
Vôňa sviečok a ihličia, slávnostné ticho pred polnocou, k tomu Tichá noc, svätá noc... Tajomná atmosféra polnočnej omše z 24. na 25. decembra je pre dve miliardy veriacich na svete oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Popri Veľkej noci a Turiciach sú dnes Vianoce najväčším cirkevným sviatkom. V prvých storočiach kresťania narodenie Ježiša Krista ako sviatok neslávili. Cirkevní otcovia dokonca v prvých storočiach protestovali proti tomu, aby sa Ježišove narodeniny oslavovali ako narodeniny pozemského kráľa či pohanskej modly. Vianoce sa začali sláviť až v 4. storočí. Dátum náboženského sviatku však so skutočným dňom narodenia Krista veľa nemal spoločné. Bol zvolený symbolicky a možno aj účelovo - v deň najväčšieho pohanského sviatku osláv zimného slnovratu a boha Slnka.
Ani dnes kresťania nie sú úplne jednotní. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych Vianoce slávi podľa juliánskeho kalendára - 6. januára.
Kedy sa Ježiš Kristus narodil, dnes s určitosťou povedať nikto nevie. Ako bol zvolený symbolický deň jeho narodenia? Prečo sa vybral práve dátum najväčšieho pohanského sviatku?
Súčasťou Vianoc sú dodnes aj mnohé pohanské zvyky - napríklad veštenie a púšťanie orechových škrupiniek so sviečkou po vode. FOTO - ČTK |
Ježiš sa v roku 1 nenarodil
O tom, kedy sa narodil Ježiš, nie je v Biblii žiadna zmienka. Biblia sa nezameriava na faktografické udalosti zo života Krista, ale na šírenie viery. Príbehu narodenia Ježiša sa v Biblii venujú len dve evanjeliá - Lukáša a Matúša. Ďalšie dve evanjeliá (Marka a Jána) opisujú život Ježiša až od jeho krstu v dospelosti.
Lukášovo evanjelium uvádza isté historické pozadie: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete." (Lk 2,1) Augustus žil v rokoch 30 pred Kr. - 14 po Kr.).
Podľa Matúša spadá Ježišovo narodenie do čias kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr., keď Herodes zomrel. Ďalšou stopou pri odhadoch boli napríklad aj Keplerove astronomické výpočty o hviezde mudrcov, ktorá mohla byť pozorovateľná približne v roku 7 pred naším letopočtom.
Hypotéz je však oveľa viac. Podľa Encyklopédie Britannica existuje až 133 rôznych názorov na rok, v ktorom sa Ježiš narodil, a to v rozhraní rokov 7 pred Kr. až po rok 6.
Ako narodenie Ježiša opisuje Evanjelium Lukáša |
Betlehem, tentoraz zo snehu, a pri ňom koledníci. Pred dvomi rokmi ho pred Rainerovou chatou vo Vysokých Tatrách postavil chatár Peter Petras so svojím bratom. FOTO - TASR |
V prvých storočiach veriaci oslavovali najmä Kristovo zmŕtvychvstanie. Bežné okamihy z Ježišovho života boli skôr v úzadí. Aj keď mnohí veriaci chodili do jaskyne v Betleheme, kde sa Ježiš narodil, o oslave narodenín sa neuvažovalo. Z 2. a 3. storočia sú dokonca doklady, o tom, ako cirkevní hodnostári protestovali proti snahám oslavovať narodenie Krista s tým, že tak robia len pohania.
Prvá zmienka o slávení narodenia Krista 25. decembra je z roku 336, podľa zápisu v náboženskom kalendári sa tak malo stať v Ríme. V tom Ríme, kde sa v čase od 17. do 24. decembra pravidelne oslavovali pohanské Saturnálie, ktoré vrcholili veľkou a bujarou oslavou 25. decembra. Bola to oslava na počesť narodenia Slnka. Preto sa aj ten deň volal Natalis Solis Invicti - narodeniny neporazeného Slnka. Táto pohanská oslava zimného slnovratu vychádzala z východného Mithrovho slnečného kultu (podľa iránskeho mystického boha Mythra) a cisár Aureliánus ho v roku 275 ustanovil za štátny sviatok v celom rímskom impériu.
Sviatok bol medzi Rimanmi veľmi obľúbený a slávili ho často aj tí, ktorí prestúpili na kresťanskú vieru. Bohatí Rimania pri tomto sviatku dávali deťom a chudobným darčeky. Často to boli práve voskové sviečky a svoje príbytky vysvietili a vyzdobili zelenými ratolesťami. Ľudia verili, že deň slnovratu je plný tajomstiev a čarov, keď možno nazrieť do budúcnosti. Preto sa s týmto sviatkom spájalo mnoho povier.
Dve hypotézy
Kópia Turínskeho plátna, do ktorého bolo podľa biblického učenia zavinuté mŕtve Ježišovo telo, je vystavená aj v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Kópie Turínskeho plátna sú v súčasnosti len 4 na svete, vyrobili ich v roku 2000 a sú uložené v chrámoch v Turíne (namiesto originálu ), v Jeruzaleme, v litovskom Viľňuse a štvrtá sa dostala do Prešova.
FOTO - TASR
Teológ Peter Caban z Teologickej fakulty v Bratislave, ktorý sa podrobne venoval pôvodu vianočných sviatkov, hovorí, že o určení dátumu Vianoc existuje viac hypotéz, ale najčastejšie sa uvádzajú dve.
Podľa tzv. „hypotézy vypočítateľnosti" sa dátum určil tak, že ku dňu Zvestovania sa pripočítalo 9 mesiacov (čo je trvanie vývoja dieťaťa v tele matky). „Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december," uvádza Caban v diele Vianoce a ich okruh slávenia.
Druhá rozšírená hypotéza súvisí so spomínaným pohanským sviatkom. „Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae (Mal 3,20); Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi (Jn 8,12)," píše Caban. Sviatok sa postupne rozšíril do Afriky, Európy a celého západného kresťanského sveta.
Cirkevný otec Ján Zlatoústy v roku 386 vo svojej kázni v Antiochii hovoril, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete.
December to asi nebol
Je dosť pravdepodobné, že Ježiš sa práve v decembri nenarodil. „Ignác Antiochijský radil dátum Kristovho narodenia podľa výpočtov na jarný čas, Klement Alexandrijský sa domnieval, že 20. máj je týmto dňom, čo sa aj niekedy akceptovalo v Palestíne, lebo sa tam máj všeobecne pokladal za mesiac narodenia. Anonymný spis De Pascha computus nazýva 28. marec dňom narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti a zároveň tento deň pokladá za deň Kristovej smrti," hovorí Caban. Decembru odporujú aj niektoré zmienky o počasí v Biblii. Niektorí historici na základe zmienky, že v čase počatia pastieri strážili svoje stáda, odhadujú, že to bolo v období medzi marcom a novembrom.
Stromčeky pôvodne zdobili hlavne kostoly. Do domácností sa dostali najprv v Nemecku, odkiaľ sa rozšírili po celej Európy. FOTO - ČTK
Pohanské povery
Aj tí, ktorí dnes na povery veľmi nedajú, predsa len pri štedrovečernom stola rozkroja jablko, púšťajú po vode škrupinky so sviečkami, aby zistili, či budú zdraví, dychtivo očakávajú hviezdu či kríž, nenápadne pod obrus podkladajú peniaze, či odkladajú šupiny z kapra a na dedine idú obzrieť statok.
Všetko to sú povery spojené s mágiou a čarovaním, ktoré pochádzajú z pohanských zvykov.
Predvianočné adventné obdobie priťahovalo zlých duchov, odlievanie olova malo mladým devám ukázať ich ženícha, na Luciu sa odháňali strigy. Pre rodinu a blízkych mali povery, veštenie zabezpečiť zdravie, pokoj a úrodu, či prezradiť osud, či budúcnosť.
Cirkev povery spojené s čarovaním nikdy nepodporovala. Zmysel Vianoc bol pre cirkev vyjadrený len v evanjeliách a cirkevných obradoch. "Treba rozlíšiť vianočné zvyky, ktoré sú dobré a cirkev proti nim nič nemá od povier. Povera je spoliehanie sa na sily, ktoré neexistujú alebo ktoré nám nemôžu pomôcť. Samozrejme, s poverami nemôžeme súhlasiť," hovorí teológ Peter Caban.
Na Východe 6. január
Východná cirkev pripojila v 3. storočí spomienku na narodenie Krista k sviatku zjavenia. I tam sa však inšpirovali aj pohanským sviatkom. V Egypte sa oslava narodenia Krista pripojila k oslave pohanského boha Dionýza. „V Egypte v 2. storočí vznikol sviatok Zjavenia (Epifania), slávený 6. januára spolu so sviatkom gréckeho boha zemskej plodnosti a vína - Dionýza, keď vody Nílu naberali magickú moc," vysvetľuje na stránke gréckokatolíckej cirkvi Anton Verbovský. Dodnes časť pravoslávnych veriacich slávi Vianoce 6. januára.
Západ si 6. januára na Troch kráľov pripomína hlavne príchod mudrcov z Východu - Gašpara, Melichara a Baltazára.
Polnočná omša Jasličky Tichá noc, svätá noc Vianočné darčeky Vianočný stromček Koledy |
rozhovor:
Cirkev sa od vianočných povier dištancovala, vyzývala veriacich, aby neverili v čary
O vzniku sviatku Vianoc hovorí cirkevný historik JOZEF HAĽKO z Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave.
Aký je pôvod vianočných sviatkov? Je pravda, že cirkev nimi v 4. storočí prekryla pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý sa v decembri oslavoval v Ríme?
„Skutočne bol najprv slávený sviatok zimného slnovratu, v deň, keď začína byť viac svetla. Ježiš sám o sebe v evanjeliu symbolicky hovoril 'ja som svetlo sveta'. A tak stanovenie oslavy jeho narodenia na deň slnovratu je v podstate len naplnením tohto symbolu. Nejde o nijaké umelé či násilné prekrývanie pohanského sviatku, ale o istú inkulturáciu - čo znamená, že sviatok, ktorý už existoval, dostal hlbšiu náplň v tom zmysle, že to svetlo je personifikované a je ním Ježiš Kristus, ktorý sa rodí."
V Biblii sa nikde presný dátum narodenia Krista neuvádza. Teda 24. december nie je dátum, keď sa Ježiš narodil?
„To ani nikto netvrdí, nie je to sviatok, ktorý by sa snažil presne identifikovať dátum narodenia. Bol to pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý dostal kresťanskú náplň."
Aký je názor cirkvi na povery a ľudové zvyky, ktoré sú spojené s adventom a vianočnými sviatkami (ako odlievanie olova na Ondreja, rôzne rituály spojené so štedrou večerou).
Historici hovoria, že sú to pozostatky pohanských tradícií.
„V istom období, keď sa pohanstvo a kresťanstvo prekrývalo, celkom prirodzene došlo k istému miešaniu pohanských zvykov a kresťanského učenia. Je to skôr iniciatíva jednotlivcov alebo skupín v určitých regiónoch, ale neodráža to oficiálnu náuku cirkvi. Oficiálne učenie cirkvi s tým nemá nič spoločné. Cirkev sa od týchto povier dištancovala a vyzývala veriacich, aby neverili v čary a povery."
Čo pre kresťana znamenajú Vianoce?
„Hodnotu. Kresťania najprv slávili Veľkú noc, až potom začali sláviť Vianoce. V tom zmysle, že Ježiš Kristus, ktorý zomrel na kríži a vstal ako prvý z mŕtvych, tým vlastne otvoril bránu k Bohu Otcovi. Vianoce sú oslavou narodenia Ježiš Krista v Betleheme, oslavou toho, ktorý prišiel vykúpiť svet. Je to symbolicky ten druhý Adam. Prvý Adam vzdialil ľudstvo od komunikácie s Bohom, druhý Adam ho k tejto komunikácii priblížil. Ježiš niekoľkokrát povedal, že prišiel preto, aby priblížil ľudí k Bohu Otcovi."
Autor: Text: MIRKA KERNOVÁ