Narodil sa Ježiš na Vianoce?

Vôňa sviečok a ihličia, slávnostné ticho pred polnocou, k tomu Tichá noc, svätá noc... Tajomná atmosféra polnočnej omše z 24. na 25. decembra je pre dve miliardy veriacich na svete oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Popri Veľkej noci a Turiciach

FOTO - TASR

Vôňa sviečok a ihličia, slávnostné ticho pred polnocou, k tomu Tichá noc, svätá noc... Tajomná atmosféra polnočnej omše z 24. na 25. decembra je pre dve miliardy veriacich na svete oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Popri Veľkej noci a Turiciach sú dnes Vianoce najväčším cirkevným sviatkom. V prvých storočiach kresťania narodenie Ježiša Krista ako sviatok neslávili. Cirkevní otcovia dokonca v prvých storočiach protestovali proti tomu, aby sa Ježišove narodeniny oslavovali ako narodeniny pozemského kráľa či pohanskej modly. Vianoce sa začali sláviť až v 4. storočí. Dátum náboženského sviatku však so skutočným dňom narodenia Krista veľa nemal spoločné. Bol zvolený symbolicky a možno aj účelovo - v deň najväčšieho pohanského sviatku osláv zimného slnovratu a boha Slnka.
Ani dnes kresťania nie sú úplne jednotní. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych Vianoce slávi podľa juliánskeho kalendára - 6. januára.
Kedy sa Ježiš Kristus narodil, dnes s určitosťou povedať nikto nevie. Ako bol zvolený symbolický deň jeho narodenia? Prečo sa vybral práve dátum najväčšieho pohanského sviatku?

Súčasťou Vianoc sú dodnes aj mnohé pohanské zvyky - napríklad veštenie a púšťanie orechových škrupiniek so sviečkou po vode.

FOTO - ČTK

Ježiš sa v roku 1 nenarodil
Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nie je dodnes známy. Aj keď počiatok nášho letopočtu sa stanovil „od narodenia Krista", v skutočnosti sa Ježiš Kristus v roku 1 či 0 nenarodil. Autor nášho letopočtu mních Dionýz Exiguus sa totiž pri výpočte letopočtu pomýlil. Podľa posledných odhadov sa Kristus narodil o6 - 7 rokov skôr.

O tom, kedy sa narodil Ježiš, nie je v Biblii žiadna zmienka. Biblia sa nezameriava na faktografické udalosti zo života Krista, ale na šírenie viery. Príbehu narodenia Ježiša sa v Biblii venujú len dve evanjeliá - Lukáša a Matúša. Ďalšie dve evanjeliá (Marka a Jána) opisujú život Ježiša až od jeho krstu v dospelosti.
Lukášovo evanjelium uvádza isté historické pozadie: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete." (Lk 2,1) Augustus žil v rokoch 30 pred Kr. - 14 po Kr.).
Podľa Matúša spadá Ježišovo narodenie do čias kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr., keď Herodes zomrel. Ďalšou stopou pri odhadoch boli napríklad aj Keplerove astronomické výpočty o hviezde mudrcov, ktorá mohla byť pozorovateľná približne v roku 7 pred naším letopočtom.
Hypotéz je však oveľa viac. Podľa Encyklopédie Britannica existuje až 133 rôznych názorov na rok, v ktorom sa Ježiš narodil, a to v rozhraní rokov 7 pred Kr. až po rok 6.

Ako narodenie Ježiša opisuje Evanjelium Lukáša
(Lk 2, 1-14)

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasiel, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle."
Návšteva pastierov: Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán." Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

 

Betlehem, tentoraz zo snehu, a pri ňom koledníci. Pred dvomi rokmi ho pred Rainerovou chatou vo Vysokých Tatrách postavil chatár Peter Petras so svojím bratom.

FOTO - TASR

Oslava boha Slnka
V prvých storočiach veriaci oslavovali najmä Kristovo zmŕtvychvstanie. Bežné okamihy z Ježišovho života boli skôr v úzadí. Aj keď mnohí veriaci chodili do jaskyne v Betleheme, kde sa Ježiš narodil, o oslave narodenín sa neuvažovalo. Z 2. a 3. storočia sú dokonca doklady, o tom, ako cirkevní hodnostári protestovali proti snahám oslavovať narodenie Krista s tým, že tak robia len pohania.

Prvá zmienka o slávení narodenia Krista 25. decembra je z roku 336, podľa zápisu v náboženskom kalendári sa tak malo stať v Ríme. V tom Ríme, kde sa v čase od 17. do 24. decembra pravidelne oslavovali pohanské Saturnálie, ktoré vrcholili veľkou a bujarou oslavou 25. decembra. Bola to oslava na počesť narodenia Slnka. Preto sa aj ten deň volal Natalis Solis Invicti - narodeniny neporazeného Slnka. Táto pohanská oslava zimného slnovratu vychádzala z východného Mithrovho slnečného kultu (podľa iránskeho mystického boha Mythra) a cisár Aureliánus ho v roku 275 ustanovil za štátny sviatok v celom rímskom impériu.

Sviatok bol medzi Rimanmi veľmi obľúbený a slávili ho často aj tí, ktorí prestúpili na kresťanskú vieru. Bohatí Rimania pri tomto sviatku dávali deťom a chudobným darčeky. Často to boli práve voskové sviečky a svoje príbytky vysvietili a vyzdobili zelenými ratolesťami. Ľudia verili, že deň slnovratu je plný tajomstiev a čarov, keď možno nazrieť do budúcnosti. Preto sa s týmto sviatkom spájalo mnoho povier.



Kópia Turínskeho plátna, do ktorého bolo podľa biblického učenia zavinuté mŕtve Ježišovo telo, je vystavená aj v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Kópie Turínskeho plátna sú v súčasnosti len 4 na svete, vyrobili ich v roku 2000 a sú uložené v chrámoch v Turíne (namiesto originálu ), v Jeruzaleme, v litovskom Viľňuse a štvrtá sa dostala do Prešova.
FOTO - TASR

Dve hypotézy
Teológ Peter Caban z Teologickej fakulty v Bratislave, ktorý sa podrobne venoval pôvodu vianočných sviatkov, hovorí, že o určení dátumu Vianoc existuje viac hypotéz, ale najčastejšie sa uvádzajú dve.
Podľa tzv. „hypotézy vypočítateľnosti" sa dátum určil tak, že ku dňu Zvestovania sa pripočítalo 9 mesiacov (čo je trvanie vývoja dieťaťa v tele matky). „Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december," uvádza Caban v diele Vianoce a ich okruh slávenia.
Druhá rozšírená hypotéza súvisí so spomínaným pohanským sviatkom. „Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae (Mal 3,20); Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi (Jn 8,12)," píše Caban. Sviatok sa postupne rozšíril do Afriky, Európy a celého západného kresťanského sveta.
Cirkevný otec Ján Zlatoústy v roku 386 vo svojej kázni v Antiochii hovoril, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete.

December to asi nebol
Je dosť pravdepodobné, že Ježiš sa práve v decembri nenarodil. „Ignác Antiochijský radil dátum Kristovho narodenia podľa výpočtov na jarný čas, Klement Alexandrijský sa domnieval, že 20. máj je týmto dňom, čo sa aj niekedy akceptovalo v Palestíne, lebo sa tam máj všeobecne pokladal za mesiac narodenia. Anonymný spis De Pascha computus nazýva 28. marec dňom narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti a zároveň tento deň pokladá za deň Kristovej smrti," hovorí Caban. Decembru odporujú aj niektoré zmienky o počasí v Biblii. Niektorí historici na základe zmienky, že v čase počatia pastieri strážili svoje stáda, odhadujú, že to bolo v období medzi marcom a novembrom.

Stromčeky pôvodne zdobili hlavne kostoly. Do domácností sa dostali najprv v Nemecku, odkiaľ sa rozšírili po celej Európy.

FOTO - ČTK

Pohanské povery
Aj tí, ktorí dnes na povery veľmi nedajú, predsa len pri štedrovečernom stola rozkroja jablko, púšťajú po vode škrupinky so sviečkami, aby zistili, či budú zdraví, dychtivo očakávajú hviezdu či kríž, nenápadne pod obrus podkladajú peniaze, či odkladajú šupiny z kapra a na dedine idú obzrieť statok.
Všetko to sú povery spojené s mágiou a čarovaním, ktoré pochádzajú z pohanských zvykov.
Predvianočné adventné obdobie priťahovalo zlých duchov, odlievanie olova malo mladým devám ukázať ich ženícha, na Luciu sa odháňali strigy. Pre rodinu a blízkych mali povery, veštenie zabezpečiť zdravie, pokoj a úrodu, či prezradiť osud, či budúcnosť.
Cirkev povery spojené s čarovaním nikdy nepodporovala. Zmysel Vianoc bol pre cirkev vyjadrený len v evanjeliách a cirkevných obradoch. "Treba rozlíšiť vianočné zvyky, ktoré sú dobré a cirkev proti nim nič nemá od povier. Povera je spoliehanie sa na sily, ktoré neexistujú alebo ktoré nám nemôžu pomôcť. Samozrejme, s poverami nemôžeme súhlasiť," hovorí teológ Peter Caban.

Na Východe 6. január
Východná cirkev pripojila v 3. storočí spomienku na narodenie Krista k sviatku zjavenia. I tam sa však inšpirovali aj pohanským sviatkom. V Egypte sa oslava narodenia Krista pripojila k oslave pohanského boha Dionýza. „V Egypte v 2. storočí vznikol sviatok Zjavenia (Epifania), slávený 6. januára spolu so sviatkom gréckeho boha zemskej plodnosti a vína - Dionýza, keď vody Nílu naberali magickú moc," vysvetľuje na stránke gréckokatolíckej cirkvi Anton Verbovský. Dodnes časť pravoslávnych veriacich slávi Vianoce 6. januára.
Západ si 6. januára na Troch kráľov pripomína hlavne príchod mudrcov z Východu - Gašpara, Melichara a Baltazára.

Polnočná omša
Slávi sa od 6. storočia. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Podľa polnočnej omše vznikol aj anglický názov Christmas z latinského Cristes Maesse, čo v preklade znamená Kristova omša.

Jasličky
Sú vlastne zobrazením Lukášovho a Matúšovho evanjelia, v ktorom sa hovorí o pastieroch a mudrcoch z východu, ktorí prišli do Jeruzalema hľadať novonarodeného kráľa židovského a o svätej rodine. Od 7. storočia boli v rímskom kostole Santa Maria Maggiore (Panny Márie Snežnej) uctievané relikvie pôvodných jaslí. Prvé jasličky, tak ako ich v kostoloch poznáme dnes, postavil František z Assisi v roku 1223 v kostole v Greccio. V chudobných jasličkách ležalo živé dieťa, okolo stála Mária, Jozef a mudrci z východu. Miestnym ľuďom tým chcel ukázať, že Boží syn sa narodil v chudobe. Postupne sa zvyk stavať scénu svätej rodiny s dieťaťom v jasliach rozšíril po kostoloch Európy. Výnimkou v našich krajinách bolo obdobie vlády Jozefa II., ktorý túto tradíciu zakázal.

Tichá noc, svätá noc
Táto pieseň po prvý raz zaznela v roku 1818. Vznikla v salzburskom mestečku Obendorf. Autorom piesne bol kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v kostole zastupoval organistu, aby k jeho vianočnej básni skomponoval melódiu s dvomi sólovými hlasmi. Keďže organ mal poruchu, bolo to v sprievode gitary. Dnes je táto pieseň, preložená do 200 jazykov, neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.

Vianočné darčeky
V mnohých krajinách sa pôvodne dávali len na Mikuláša. V protestantských krajinách sa postupne tento zvyk preniesol na vigíliu Narodenia (Štedrý deň) a darčeky namiesto Mikuláša prinášal Ježiško. Darčekmi obdarúvali však aj starovekí Rimania počas sviatku zimného slnovratu deti a chudobných.

Vianočný stromček
Stromčeky pôvodne zdobili hlavne kostoly. Do domácností sa dostali najprv v Nemecku, odkiaľ sa rozšírili po celej Európy. Mnohí kňazi však tento zvyk ako pozostatok pohanských zvykov zakazovali. Vo veľkom sa v Európe rozšírili v 18. a 19. storočí. Podľa jedného názoru korene tejto tradície siahajú až do Indie, kde v pútnickom meste Divali, neďaleko Kalkaty, miestni obyvatelia každoročne 25. decembra vešajú nádobky so sviečkami na stromy pri jazere. Stromčeky môžu mať pôvod aj v keltsko-germánskych oslavách slnovratu, pri ktorých sa používali vetvy ihličnatých stromov a imelo pre ich trvalú zeleň ako symbol stálosti života. Imelom a vetvičkami zdobili domy aj starí Rimania.

Koledy
Majú pôvod v stredovekých hrách. "Traja králi" chodili s hviezdou po domoch, spievali piesne o mudrcoch z východu a vyberali dary. Príbytky označili písmenami C+M+B, čo v latinčine znamenalo Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná príbytok), v ľudovom chápaní to boli skratky mien troch kráľov. Koledovať znamenalo navštevovať priateľov a príbuzných a želať im dobrú úrodu v budúcom roku. Pôvodne chodievali koledovať kňazi a učitelia, a takto si vyberali odmenu v naturáliách. Kult „Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155 - 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.



rozhovor:
Cirkev sa od vianočných povier dištancovala, vyzývala veriacich, aby neverili v čary
O vzniku sviatku Vianoc hovorí cirkevný historik JOZEF HAĽKO z Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave.

Aký je pôvod vianočných sviatkov? Je pravda, že cirkev nimi v 4. storočí prekryla pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý sa v decembri oslavoval v Ríme?
„Skutočne bol najprv slávený sviatok zimného slnovratu, v deň, keď začína byť viac svetla. Ježiš sám o sebe v evanjeliu symbolicky hovoril 'ja som svetlo sveta'. A tak stanovenie oslavy jeho narodenia na deň slnovratu je v podstate len naplnením tohto symbolu. Nejde o nijaké umelé či násilné prekrývanie pohanského sviatku, ale o istú inkulturáciu - čo znamená, že sviatok, ktorý už existoval, dostal hlbšiu náplň v tom zmysle, že to svetlo je personifikované a je ním Ježiš Kristus, ktorý sa rodí."

V Biblii sa nikde presný dátum narodenia Krista neuvádza. Teda 24. december nie je dátum, keď sa Ježiš narodil?
„To ani nikto netvrdí, nie je to sviatok, ktorý by sa snažil presne identifikovať dátum narodenia. Bol to pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý dostal kresťanskú náplň."
Aký je názor cirkvi na povery a ľudové zvyky, ktoré sú spojené s adventom a vianočnými sviatkami (ako odlievanie olova na Ondreja, rôzne rituály spojené so štedrou večerou).

Historici hovoria, že sú to pozostatky pohanských tradícií.
„V istom období, keď sa pohanstvo a kresťanstvo prekrývalo, celkom prirodzene došlo k istému miešaniu pohanských zvykov a kresťanského učenia. Je to skôr iniciatíva jednotlivcov alebo skupín v určitých regiónoch, ale neodráža to oficiálnu náuku cirkvi. Oficiálne učenie cirkvi s tým nemá nič spoločné. Cirkev sa od týchto povier dištancovala a vyzývala veriacich, aby neverili v čary a povery."

Čo pre kresťana znamenajú Vianoce?
„Hodnotu. Kresťania najprv slávili Veľkú noc, až potom začali sláviť Vianoce. V tom zmysle, že Ježiš Kristus, ktorý zomrel na kríži a vstal ako prvý z mŕtvych, tým vlastne otvoril bránu k Bohu Otcovi. Vianoce sú oslavou narodenia Ježiš Krista v Betleheme, oslavou toho, ktorý prišiel vykúpiť svet. Je to symbolicky ten druhý Adam. Prvý Adam vzdialil ľudstvo od komunikácie s Bohom, druhý Adam ho k tejto komunikácii priblížil. Ježiš niekoľkokrát povedal, že prišiel preto, aby priblížil ľudí k Bohu Otcovi."

Autor: Text: MIRKA KERNOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 376
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 898
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 234
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 029
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 816
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 805
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu