Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Spravodajstvo (vydanie z 29. 7. 1999) | REFERENDÁ NA SLOVENSKU

Doteraz boli na Slovensku tri referendá - dve neplatné a jedno zmarené.

1994 - Krátko pred voľbami parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou Jána Ľuptáka - znela, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní bolo neplatné.

1997 - HZDS podporované SNS poverilo prezidenta vypísaním referenda s otázkami, či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda a vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení.

1998 - HZDS vyzbieralo podpisy pod petíciu na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických podnikov (v parlamente návrh na vypísanie referenda neprešiel). Stalo sa tak po troch rokoch bujarej privatizácie ľuďmi blízkymi vládnym stranám a po škandálnom privatizovaní niektorých strategických podnikoch (Nafta Gbely a podobne). Referendom žiadali prijatie ústavného zákona o neprivatizovaní týchto podnikov. Referendum sa konalo zároveň s parlamentnými voľbami, no nehlasovalo v ňom dosť voličov a bolo neplatné.

štvrtok 29. 7. 1999
© 1999 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ