Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Fórum (vydanie z 14. 3. 1998) | Jozef Kroner už nebude môcť splniť svoj sľub

Jozef Kroner zomrel vo štvrtok v nemocnici, kde ho hospitalizovali na zápal pľúc. Na smrť mal prekvapujúco málo rokov, o pár dní, 20. marca by oslávil len sedemdesiate štvrté narodeniny. Na to, čo vytvoril, by sa však zdalo, že má za sebou vek Matuzalema. Bohatá je jeho filmografia. Má na konte napríklad aj Oscara, za Obchod na korze, ktorý získal významnú filmovú cenu za neanglicky hovorený film v roku 1965. Jeho Pacha, sváka Ragana či Kuba poznajú všetky generácie Slovákov. Nakrúcal v Nemecku, Poľsku, Bulharsku, práve jeho posledné filmy ako Dědictví aneb... či ...ani smrt nebere! vznikli v Čechách. Velikán slovenskej kultúry k nim mal totiž veľmi blízko, hlásil sa k odkojenosti českou kultúrou. Písal knihy o rybárčení. Miloval divadlo, v Martine, v Bratislave na Novej scéne alebo v Slovenskom národnom divadle zahral množstvo nezabudnuteľných rolí. Napriek tomu z divadla odišiel v osemdesiatych rokoch v plnej sile, trochu zatrpknutý. Dokonca, keď ho žiadal jeden týždenník o rozhovor, titulok znel: Napíšte, že som zomrel! Rozprávali sme sa, keď oslavoval sedemdesiatku. Vtedy povedal: "V divadle je to niekedy ako u Eskimákov. Keď je starček nanič, zavrú ho do iglu, aby v pokore prijal svoj osud. Lenže starnúci herci nie sú starčekovia, ktorí sú už nanič. Keď som u niekoľkých režisérov videl, že o mňa nie je bohvieaký záujem, dokonca ma obsadzovali do úloh, akoby som za sebou nemal žiadne výsledky, vybral som sa ako moji predkovia do cudziny. Mal som odvahu a túžbu dokázať, že na Slovensku je kŕdeľ dobrých hercov, ktorí môžu očariť Európu, ale aj svet. Zabuchol som dvere na divadle a myslel si, že budem nakrúcať. Lenže tresk-plesk, o pár rokov prestal slovenský film existovať a ja som zostal v čudnom vákuu." Hoci sa tváril, že na divadle mu už nezáleží, v posledných dňoch vraj rozprával iba o ňom. Bedlivo sledoval, čo sa deje so slovenskou kultúrou, veľmi ho bolelo, keď sa verejná mienka obrátila proti hercom. Pýtala som sa ho kedysi, či by sa ešte niekedy do divadla vrátil. Odpovedal, že zo SND ho neoslovil nikto, no Jozef Bednárik mu ponúkol rolu v muzikáli. "Na Novej scéne ma mali v pamäti, lebo som tu účinkoval vo veľmi úspešnom predstavení Fidlikant na streche. Ja, ktorý som si dovtedy spieval len v kúpeľni, mal som toľko odvahy, že som sa dal nahovoriť na muzikál. V spoločnosti šikovných ľudí sa nám podarilo obdivuhodné dielo. A tak som sa teraz Jožkovi Bednárikovi sľúbil, že do toho pôjdem." Ani Bednárik, ani pán Kroner však nemohli dostáť slova. Na Novej scéne sa zmenili pomery a bednárikovská éra sa skončila. Fidlikanta na streche má však robiť v nitrianskom divadle. Pán Kroner už nebude môcť splniť svoj sľub...

sobota 14. 3. 1998 | BARBORA DVOŘÁKOVÁ
© 1998 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

< predchádzajúci článok
najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ