Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Spravodajstvo (vydanie z 23. 5. 1996) | Nezabudnuteľnej českej herečke Ljube Hermanovej (1913-96) sa bratislavské publikum zapriahalo do kočiara namiesto koní

Nezabudnuteľnej českej herečke Ljube Hermanovej (1913-96) sa bratislavské publikum zapriahalo do kočiara namiesto koní

"A ak už mám hovoriť o všetkom, viete, aký by som brala svoj úplny koniec? Idem si po tanier - pic - ležím na zemi - a je mi už jedno, aká tá polievka bude!" Takto sa končí životopisná knižka Ljuby Hermanovej Čo som ešte nepovedala, ktorú v roku 1993 vydalo vydavateľstvo Melantrich. V utorok sa teoretické pripustenie si smrti stalo realitou. Ljuba Hermanová nezomrela celkom podľa svojho priania. Odišla po dlhej chorobe v pražskej nemocnici na Malvazinkách vo veku 83 rokov. Nie však ako vetchá starenka. V predstavách niekoľkých generácií svojich fanúšikov bude stále figurovať ako žena plná života, nezabudnuteľná partnerka Voskovca a Wericha, dáma, ktorá aj po osemdesiatke dvíhala nohu nad hlavu a sršala vtipom: "Pán Boh mi dal zdravie a ja s ním na staré kolená viem hospodáriť. Trošku sa uchovávam, netajím sa tým, že sa starám o svoju tvár. Na druhej strane zasa nemám žiadnu jazvu na tele, neprekonala som žiadnu operáciu, ničím som netrpela. A je až neuveriteľné, čo to moje srdce všetko vydržalo."

Skutočné krstné meno Ljuby Hermanovej znelo Ljuběnka a na Ljubu sa premenovala až vtedy, keď sa dala k divadlu: "Prečo a kde ho mama vzala, naozaj neviem. Meno je to juhoslovanské a nikdy nebolo v našom kalendári. Keď som o tom premýšľala, napadlo mi, že mamičke mohol tú Ljuběnku našepkať nejaký ohnivý Juhoslovan." Ljuba Hermanová o sebe hovorila, že prežila dve svetové vojny a štyri manželstvá: "Vydávala som sa vždy z lásky. Ja sa totiž dodnes neriadim priveľmi rozumom, ale srdcom. A som veľmi nerozumná a ľahkomyseľná. Ale vydávať sa piaty raz už nebudem, to viem," tvrdila herečka tri roky pred svojou smrťou. Aj vo vysokom veku si udržiavala stále dobrú náladu a keďže sa občas cítila osamelá, pretože deti nemala, veľa chodila do spoločnosti, medzi ľudí.

Do povedomia niekoľkých generácií sa zapísala množstvom piesní: "Šansón, to je moje malé divadlo, moja malá dráma v kocke. Nachádzam v ňom to, čo sa mi nedostalo v činohre, teda príležitosť prežiť aj na malej ploche veľký ľudský príbeh." Ako najmä operetná herečka prešla množstvom divadelných scén. Dva roky dokonca hrala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave: "SND bolo mojím prvým skutočným a dlhodobým pôsobiskom. Na koho dodnes spomínam? Trebárs na Krištofa Veselého. Ježišmaria, to bol fešák! A spieval takmer ako boh. No a zažila som tu i niečo, čo sa hneď tak každej herečke nepodarí. Publikum po premiére jednej operety vypriahlo z kočiara koníčky a keď som sa doň usadila, samo ma ťahalo, spolu s partiou študentov, pod viechu. A predstavte si, že medzi študentmi, s ktorými som potom nejednu čašu vypila, boli traja, o ktorých som neskôr veľa počula. Prvý z nich bol istý Laco Novomeský, druhý Vlado Clementis a tretí Gustáv Husák. Mnohú čašu som vtedy za týchto študentov, ktorí mali akurát na jedno-dve deci, zacvakala. A veríte, že ma ten Husák ako prezident nikdy na Hrad nepozval, aby mi ten pohárik odplatil?"

Po Bratislave nasledovali Theater an der Wien, Osvobozené divadlo, Nové divadlo Oldřicha Nového, Divadlo v Karlíne, Reduta, Zábradlí, Večerné Brno, Studio Ypsilon, ND Praha. Prešla vari všetkými pražskými operetnými divadlami a kabaretmi. Hrala i v mnohých filmoch. Po prvý raz sa na filmovom plátne objavila v snímke Voskovca a Wericha Peníze nebo život (1932), kde s Hanou Vítovou spievala Ježkovo blues Život je jen náhoda. Nasledovali ďalšie filmové roly, v ktorých hrala najmä mladé ľahkomyseľné dievčatá. V posledných rokoch sa na scéne i v televízii objavovala v kabaretných a pesničkových programoch, v ktorých spievala prostoreké staropražské pesničky. Pohostinsky vystupovala po celej republike a divákov ohromovala bujarou veselosťou, radosťou zo života.

Posledná rozlúčka s legendárnou českou herečkou bude v pondelok 27. mája v strašnickom krematóriu v Prahe.

štvrtok 23. 5. 1996 | BARBORA DVOŘÁKOVÁ (s použitím ČTK)
© 1996 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 20:40

Ukrajinská armáda si nechala vziať vozidlá, nechce dať zámienku Rusom

Ruské vlajky zaviali nad niekoľkými ukrajinskými bojovými vozidlami na východe krajiny.

AKTUALIZOVANÉ 19:55

Prvé kontrolné výkazy DPH ukázali tisícky podozrivých transakcií

Z januárových dát daniari zistili 108 nových schém karuselových podvodov.

Z DOMOVA

Spoplatnený obsahScientológa z Fondu národného majetku by Kaliňák odvolal

Odvolanie Wiedermanna by bolo podľa ministra najjednoduchším riešením.

KOMENTÁR PETRA MORVAYA

Spoplatnený obsahZápad dáva Putinovi čas, ktorý potrebuje

Západ svojou neschopnosťou efektívnej reakcie poskytuje Rusku čas na dosiahnutie jeho cieľov.

Založiť diskusiu k článku

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ