Český režisér Jiří Weiss: Keď pán Mečiar hercov na Slovensku nechá, prídem si z nich ešte vybrať

Režisér Jiří Weiss (84) patrí k najstaršej generácii tvorcov zlatej éry československého filmu. Peripetie životného osudu, ktoré nedávno opísal aj vo svojej spomienkovej knihe Bílý mercedes (vyd. Victoria Publishing), ho začiatkom 70. rokov zaviali do ...

Režisér Jiří Weiss (84) patrí k najstaršej generácii tvorcov zlatej éry československého filmu. Peripetie životného osudu, ktoré nedávno opísal aj vo svojej spomienkovej knihe Bílý mercedes (vyd. Victoria Publishing), ho začiatkom 70. rokov zaviali do Spojených štátov amerických. Dnes žije v starodávnom penzióne na Santa Monice v Los Angeles, kde sme ho navštívili a požiadali o rozhovor. "V Amerike som vďaka Sovietskemu zväzu. Komunistom som bol od svojej mladosti a so zavretými očami som ním vydržal byť niekoľko dlhých rokov. Keď Sovieti okupovali Prahu, bol som práve v Taliansku s filmom Vražda po našem, za ktorý som dostal cenu na Sicílii. Sedeli sme v Ríme a uvažovali sme o tom, čo máme robiť. Bol tam vtedy aj môj dobrý priateľ Ladislav Chudík. Ten sa vrátil. Ja nie a to bola možno moja chyba," hovorí pre SME Jiří Weiss a prižmuruje ľavé oko, ktoré spolu s komplikovanou chôdzou navonok prezrádza príznaky vážnej choroby a dlhý rad lekárskych zákrokov. Tón reči však začína naberať rýchle tempo a spomienky sa valia s neuveriteľným entuziazmom. Iba jeho tichý pohľad na šálku čaju a bábovku na stole občas navodí atmosféru neúprosného ľudského času...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

"Predstavoval som si, že Amerika je niečo ako Anglicko, ktoré som mal veľmi rád z prvej emigrácie. Prišiel som však sem a zistil, že je to úplne odlišné. Američania majú pre slobodu dve slová - liberty a freedom. Ako režisér som v Prahe nemal nijakú liberty, ale freedom veľa. Keď som robil Vlčí jámu, vôbec nikto mi do toho nehovoril. Bol som sám producentom, obsadil som, koho som chcel, strihal som, ako som chcel. Bol to môj film. Dokumenty som takisto robil s veľkou freedom, ale liberty som nemal. Nemohol som odísť z Prahy na viac ako desať dní niekam na festival a navyše sám. Inak som bol ako každý občan."

Pre Jiřího Weissa znamenala druhá emigrácia dlhšiu tvorivú prestávku. Snažil sa síce nakrúcať v Austrálii či Afrike, ale po rade neuskutočnených projektov sa mu až roku 1990 podarilo za peniaze zahraničných producentov a na Barrandove realizovať čiastočne autobiografický film Marta a já. "Teraz sa snažím financovať svoj film, ktorý by som mal robiť v Amerike. Snáď sa mi to ešte podarí."

SkryťVypnúť reklamu

Darí sa mu teraz podľa vlastného presvedčenia nadviazať na svoju legendárnu tvorbu? "Viete, režiséri sú ako vtáci. Majú určitý spôsob spevu a viac-menej sa nemôžu meniť. V Amerike je to dokonca tak, že sú verní remeslu - napríklad robia iba krimifilmy alebo iba veselohry. To v Čechách nešlo. Keby som robil stále tie isté filmy, povedali by o mne, že som jednotvárny. Snažili sme sa preto každý film robiť inak. A to isté platí o hercoch. U nás odmietali robiť niečo, čo už urobili. A tu robí Schwarzenegger vždy to isté, Streisandová nakrúca všetky filmy rovnaké. Keď sa tu chudáčik Stallone pokúsil zmeniť žáner, okamžite mu klesli príjmy a všetci producenti naňho revali. Keby neposlúchal, bolo by zle." V teórii porovnávania "vtedy tam a teraz tu" Jiří Weiss pokračuje slovami: "Tam sa nemohol človek pohnúť ako občan, tu sa nemôže pohnúť ako režisér. Musíte poslúchať. Keď vám povedia, že ten herec bude sedieť vo veste, tak bude. Keď má mať na sebe pulóver, bude ho mať. Nad každým filmom bdie komisia. Film Můj přítel Fabián mi takisto zastavili, ale nezmenili ho. Bolo iba na mne, či som to chcel. A tu napríklad Ivanovi Passerovi vzali film, sami ho dostrihali a dokonca ho ani nedali do titulkov. Musíte mať silný žalúdok a dať si veľmi veľa páčiť. A keď si dáte veľmi veľa páčiť, ste poslušní a robíte to, čo máte robiť, dostanete svojich päť miliónov dolárov."

SkryťVypnúť reklamu

FORMAN bol FORMANOM A JA STÁLE iba BLBCOM

Ako z tohto pohľadu hodnotí Jiří Weiss tvorbu režiséra Miloša Formana? Musel byť podľa neho v Amerike takisto poslušný? "Formanova cesta je úplne iná než moja. Keď som robil film Vlčí jáma, bol ešte študent. Za vrchol jeho tvorby považujem Hoří, má panenko! Nech si to však skúsi tu! Pochopil dôležitú vec, že sa to nedá a že človek tu nemôže byť autorom. Preto si začal brať iba predlohy." A pomaly rozpráva Formanov príbeh. "Miloš tu mal manželku, dvojčatá a jedného krásneho dňa, keď sa mu darilo skutočne poriadne zle, bývali vo veľmi škaredej časti New Yorku. Bolo hrozné leto, vražedné slnko. Prišiel som navštíviť pani Křesadlovú-Formanovú a hovorí mi: ,Pán režisér, toto je strašná krajina. Od tepla praskajú ešte aj plastové vrecia s odpadkami. Neviem, či to tu Miloš dokáže, ale ja chcem spievať, som speváčka.` A skutočne sa zobrala a aj s deťmi odletela. Miloš mal voľbu vrátiť sa alebo zostať v Amerike. Zostal - sám. Keď som prišiel do Ameriky ja, mal som milujúcu ženu a syna. Musel som sa starať o manželku, ktorá nevedela po anglicky, a syna, ktorý mal vtedy 11 rokov. Miloš bol sám a ešte si zúfal. Ležal v malom špinavom hoteli Chelsea, kde je toľko švábov, že sa v noci hýbe koberec. Vôbec nehovoril s ľuďmi a vtom mu niekto prihral scenár, ktorý nechcel nikto nakrúcať. Hodili mu ho ako psovi kosť. Urobil z neho jeden zo svojich najlepších filmov Prelet nad kukučím hniezdom. Tak sa stal Forman Formanom a ja som bol blbec, pretože som chcel presadzovať vlastné námety."

SkryťVypnúť reklamu

Snom Jiřího Weissa je nakrútiť film s názvom Vinohradská 28, v ktorom by sledoval dom na tejto adrese. "Ako idú dejiny, tak sa v ňom menia tabuľky či vlajky. Ľudia si na svojich poschodiach stále žijú a iba menia odznaky. To by bola nádherná komédia." Do svojho najnovšieho diela určite nezaváha obsadiť niektorého zo slovenských hercov. V minulosti s nimi spolupracoval veľmi rád. V dráme Romeo, Julie a tma si spolu s bývalou Weissovou manželkou Danielou Smutnou zahral Ivan Mistrík. Ladislav Chudík sa objavil vo filmoch Zbabělec i Můj přítel Fabián. "Česi pijú veľa piva a českí herci majú prevažne veľké bruchá. Slováci pijú víno a vedia sa biť. Na Slovensku sú herci muži. Vždy som preto rád priletel do Bratislavy a nabral si tam hercov." Urobí tak aj pred svojím ďalším filmom? "Keď tam pán Mečiar ešte nejakých hercov nechá, tak áno." Na otázku, či teda cez oceán sleduje dianie v slovenskej kultúre, Jiří Weiss už iba dodá: "Pán Chudík kedysi urobil veľkú chybu, že sa stal ministrom. Istý sovietsky režisér mi raz poradil, aby som nikdy žiadnu funkciu neprijal. Keď to aj musíte urobiť, treba ju veľmi rýchlo zložiť. Želám preto slovenským hercom, aby nastali časy, keď by mohli robiť dobré divadlo a nemuseli sa starať o politiku."

SkryťVypnúť reklamu

DALIBOR HLADÍK

Legendárny predstaviteľ zlatej éry československého filmu, režisér Jiří Weiss, vo svojom americkom domove. FOTO SME - PAVOL MAJER

JIŘÍ WEISS - český režisér a scenárista. Narodil sa 29. marca 1913, nedoštudoval právo a začal sa venovať filmu. Roku 1933 amatérsky nakrútil snímku Lidé na slunci a neskôr sa stal členom tvorivej skupiny dokumentárneho filmu v barrandovskom štúdiu. Pred druhou svetovou vojnou emigroval cez Nemecko a Holandsko do Anglicka, ako člen filmového štábu britskej armády sa tam venoval dokumentárnej tvorbe a pôsobil aj ako vojnový spravodajca. Po návrate zostavil z vojnových dokumentov a reportážnych záberov dlhometrážny strihový film Věrní zůstaneme (1945). Potom sa už etabloval ako režisér hraných filmov. Roku 1968 emigroval druhýkrát a dodnes žije v USA.

SkryťVypnúť reklamu

Z filmografie: Uloupená hranice (1947), Dravci (1948), Poslední výstřel (1950), Můj přítel Fabián (1953), Puňťa a čtyřlístek (1954), Hra o život (1956), Vlčí jáma (1957, Cena filmových novinárov Fipresci na MFF v Benátkach), Taková láska (1959), Romeo, Julie a tma (1960, Zlatá mušľa na MFF v San Sebastiane), Zbabělec (1961), Zlaté kapradí (1963), 31 ve stínu (1965), Vražda po našem (1966), Spravedlnost pro Selvina (1968), Marta a já (1990).

Autor: JIŘÍ WEISS - český režisér, scenárista. Narodil sa 29.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu