Podobne ako niekoľko mojich známych, i ja som videla Mirandolinu už dvakrát. Kým po premiére som sa rozpamätávala, či som niekedy v divadle videla čosi lepšie, po ďalšom predstavení som pociťovala presný opak. Áno, každé predstavenie je osobité. Ale taký priepastný rozdiel v hre, keď herecké party sa mi zdali takmer identické?! "Divadlo je momentálny proces. Existuje len konkrétne predstavenie, s konkrétnymi hercami," vyriešil moju dilemu dvorný režisér JORIKa Valentin Kozmenko-Delinde. "Divadlo existuje v tú sekundu, keď ho tvoríte, alebo keď sa naň pozeráte." Svoju divadelnú filozofiu potvrdzuje rukopisom, ktorým JORIK predvádza klasiku, rovnako aj projektom International Theatre. Toto, svojou štruktúrou pohyblivé divadlo, je založené na kontaktoch s rôznymi divadlami, hercami, režisérmi a predpokladá menlivosť i v hrách, divadelných žánroch a mieste predstavení. "Chcem komunikovať s inými kultúrami, pretože chcem vedieť, ako to robia iní." Valentin v týchto dňoch odchádza s Ukrajinským národným divadlom z Kyjeva do USA, aby realizoval prvé z predstavení Internationale Theatre. Ako ináč - bude to experiment, ktorým pretvoril poéziu Tarasa Ševčenka na drámu.

Celý repertoár JORIKa máte možnosť vidieť v Košiciach na domácej scéne 11. až 13. marca, potom sa predstaví na divadelných festivaloch v Prahe a Hradci Králové. Ďalšia hra, ktorú začína

JORIK skúšať od začiatku marca, by mala mať premiéru v polovici mája. Valentin Kozmenko-Delinde uvažuje o kombinácii Shakespeara a Brechta. Teda opäť klasika, ktorá dáva tušiť, že bude nemenej vzrušujúca ako tie predchádzajúce.

Autor: Andrea FECIKOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SNV)