Opakoval slová spojenectvo a sloboda. Opatrne kritizoval Rusko, Irán aj Sýriu, ktorú vyzval na odchod z Libanonu
Bush sa prívetivo prihovoril k Európanom

George Bush počas prejavu v Bruseli. FOTO - ČTK/AP

Žiadna moc na svete nás nerozdelí, hovoril včera v Bruseli americký prezident George Bush Európanom.

Znelo to ako milenecké "ani smrť nás nerozdelí". Vzťahy medzi oboma brehmi Atlantiku však ani zďaleka nie sú také romantické. Vie to aj Bush: preto rozprával tak, aby mu mohli zatlieskať aj Európania zhromaždení v sieni z 19. storočia Concert Noble.

Netvrdil však, že všetko je v úplnom poriadku.

Hovoril o slobode a o prezentovaní spoločných hodnôt, tak ako vo svojom inauguračnom prejave a v správe o stave únie. Práve tomu chce venovať druhé volebné obdobie. Nebude však oveľa iné ako to predchádzajúce. Bushovi ľudia hovoria, že prezident zmení len štýl, nie podstatu svojej politiky. Zmena bude v tom, že bude viac komunikovať so spojencami.

Na to, aby dokumentoval zmenu štýlu, si vybral Brusel. Nie je to náhodná voľba: Belgicko spolu s Nemeckom a Francúzskom tvoria tvrdé jadro takzvanej starej Európy, ktorej Američania pred vojnou v Iraku nevedeli prísť na meno.

V Bruseli sídli Európska únia a NATO. To sú organizácie, s ktorými má to, čo nazýva "západnými hodnotami". Preto opakoval, že Amerika potrebuje silnú Európu. V prejave 12-krát použil slovo spojenectvo. Viackrát vyriekol už len slovo sloboda.

Bush hovoril aj o spojenectve s Ruskom. Volil však iný slovník, ako keď sa prihováral Európanom. Rusom pripomenul, aká dôležitá je sloboda slova, životaschopná opozícia, demokratické prerozdelenie moci a vláda zákona. Niektorí ruskí analytici si myslia, že to môže Rusov pred summitom v Bratislave nahnevať. Bush však nepovedal nič, čo by už týždne nesignalizovala jeho administratíva. Bol len priamejší ako zvyčajne.

To platilo aj pre Blízky východ. Patrila mu veľká časť prejavu. Prezident spomenul víziu palestínskeho a izraelského štátu, ktoré žijú v mieri aj to, že palestínsky štát musí byť demokratický. Európania tlieskali.

Irak nazval najmladšou demokraciou sveta a Európanov vyzval, aby krajine pomohli. Hoci nie všetci sa zúčastnili na jeho oslobodení, zdôraznil americký prezident.

Naznačil aj rozpory: ocenil síce európsku diplomaciu smerom k Iránu, ale jasne povedal, že teraz je na ťahu Teherán. Nejde len o jeho jadrové zbrane, ale aj o to ako sa správa k svojim občanom.

Ako ústretové gesto k francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi vyzval Sýriu na odchod z Libanonu. To je jeden z mála bodov, na ktorom sa v zahraničnej politike zhodnú.

Hovoril aj o ekológii. Európania sú nespokojní s tým, že Američania odstúpili od Kjótskeho protokolu. Bush potvrdil rozličné názory na túto otázku, ale postavil sa za nové technológie.

O čom hovoril

Spojenectvo

"Začnime novú éru transatlantických vzťahov."

"Podporujeme silnú Európu, pretože potrebujeme silného partnera pri šírení slobody vo svete."

Blízky východ

"Našou najväčšou príležitosťou a bezprostredným cieľom je mier na Blízkom východe."

Sýria

"Sýria musí skončiť okupáciu Libanonu."

Rusko

"Spojené štáty americké a všetky európske krajiny by mali klásť demokratické reformy do centra debát s Ruskom."

Irán

"Nastal čas, aby iránsky režim rešpektoval svoj ľud, jeho práva a túžbu po slobode."

Súvisiace články:

• + Bush a Európa sa zmierovali