Biskup Tondra podporil petíciu za očistu justície

BRATISLAVA - Spišský diecézny biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra podporil petíciu na očistu justície. Nepáči sa mu, že v nej stále pracujú ľudia, ktorí "odsúdili kňaza len za to, že tajne slúžil svätú omšu". Konanie štátu považuje za nespravodlivé. "Dnes takýto sudca stále súdi. Preto som sa pridal k tejto petícii," povedal Tondra pre SME.

Petícia vznikla po rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol, že sa denník SME musí ospravedlniť a zaplatiť tri milióny korún sudcovi Najvyššieho súdu Haraldovi Stiffelovi. Napísali sme, že v80. rokoch v politickom procese odsúdil kňaza Jozefa Labudu za slúženie nepovolenej omše. Stiffel bol členom senátu, ktorý rozhodol, že sa Labuda dopustil trestného činu a zaviazal podriadený súd odsúdiť ho. Na Najvyššom súde dnes Stiffel zastáva viacero funkcií.

Očistu justície by mal podľa iniciátora petície Juraja Petroviča zabezpečiť zákon, ktorý jednoznačne vyhlási, že pred rokom 1989 boli v Československu politické procesy. Rozsudok krajského súdu považuje za popretie faktu, že prebiehali. "Tie procesy tu boli, mali svoje obete, mali svojich sudcov, ktorí sa na nich podieľali," hovorí.

Predseda Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák si myslí, že otvoriť túto otázku 15 rokov po revolúcii nikomu neprospeje a že sa tak malo stať hneď po roku 1989. Majchrák je presvedčený, že väčšina sudcov, ktorých sa tento problém týka, už v justícii nie je.

Politici sa zhodujú, že na radikálne zmeny neexistuje vôľa. "Minister Lipšic zváži prípadnú iniciatívu, ktorá však bude mať viac-menej deklaratórny charakter, pretože 15 rokov po revolúcii je veľmi ťažké volať po očiste v justícii, lebo chýba politická vôľa," píše hovorca ministra spravodlivosti Richard Fides. Daniel Lipšic si myslí, že v tomto smere bola revolúcia v roku 1989 "skutočne nežná".

Tvrdí to aj predseda SMK Béla Bugár. "Ako som hovoril s niektorými priateľmi z bývalej VPN, tak oni boli až príliš demokratickí, hovorili, že sa všetko demokraticky utrasie." Ani on nevidí politickú vôľu na očistu.

Poslanec Smeru Robert Kaliňák si myslí, že ide o morálny problém, s ktorým sa musia vyrovnať sudcovia a občania. Zásah politikov do diskusie by bol vraj skôr škodlivý. O sudcoch, ktorí súdili obete komunizmu, si myslí, že mali na výber. "Tá možnosť tam ako pri ŠtB bola," vraví Kaliňák. Aj keď nevidí politickú vôľu, rozhodne si nemyslí, že by "sme mohli hovoriť o neaktuálnosti".

(rp)