Kuba rozdelila Európsku úniu

Nemecká, francúzska, britská, talianska, rakúska, grécka, švédska a portugalská ambasáda v Havane už nebudú pozývať kubánskych disidentov na svoje recepcie. Kubánsky diktátor Fidel Castro ich za to odmenil: v pondelok s nimi obnovil diplomatické vzťahy. Spolu s Maďarskom, Španielskom a Belgickom tak Castrov režim normalizoval vzťahy s jedenástimi členskými krajinami Európskej únie.

Na čiernej listine zostávajú podľa slov kubánskeho ministra zahraničných vecí Felipeho Péreza Roquea štyri štáty: Holandsko a traja noví členovia únie Poľsko, Česká republika a Slovensko, ktorí žiadajú prepustenie všetkých politických väzňov.

Kuba tak rozdelila Európsku úniu skôr, ako budú o oficiálnom postoji Bruselu záväzne rokovať ministri zahraničných vecí.

Krajiny, ktoré v tlaku poľavili, sa odvolávajú na odporúčanie expertov Pracovnej skupiny pre Latinskú Ameriku, ktorá v polovici decembra minulého roku odporučila prehodnotiť vzťahy s Kubou a zvážiť pozvánky pre disent. Dohoda expertov, ktorej detaily nie sú doteraz známe, ale bola len odporúčaním. A mnohé krajiny zdôrazňovali, že ide o najnižší článok v celom rozhodovacom procese únie. Rozhodnutie malo padnúť na januárovom stretnutí ministrov zahraničných vecí.

Pozývanie disentu na recepcie členských krajín únie bolo najväčším tŕňom v oku Castrovej vlády po tom, ako únia v roku 2003 zmrazila diplomatické vzťahy s Kubou. Brusel tak reagoval na masové zatýkanie odporcov Castrovho režimu a tvrdé tresty pre 75 disidentov.

O zmenu vzťahov s Kubou sa už mesiace snaží Španielsko. Argumentuje prepustením niekoľkých známych tvárí kubánskeho disentu - zo 75 je ich na slobode 14.

Castrovi kritici sú podľa BBC sklamaní. Pozvania na recepcie boli pre nich jedinou možnosťou porozprávať sa bez strachu z tajnej polície.

Európska únia poľavuje vo svojom tlaku na Kubu v čase, keď Spojené štáty pritvrdili. Minulý rok prezident George Bush zostril embargo proti Havane, na čo Castro odpovedal zákazom dolára na ostrove.

MIRIAM ZSILLEOVÁ