„Taký hráč je vzácny pre každého trénera, mužstvo. Bojovník s obetavým srdcom, vždy pripravený hodiť sa do strely, pri mantineli v osobných súbojoch nikdy neuhne. Na fyzickej báze kanadského štýlu nadstavba európskej kreativity. Perfektná kontrola puku, rýchla kľučka, periférne čítanie hry, časovaná nezištná prihrávka. Na striedačke burcujúca osobnosť, vodca," takto si spomínajú na Ota Haščáka tréneri Jaroslav Walter, Július Šupler, ale aj iní v zahraničí.
Dlhoročný slovenský reprezentant, svetobežník Oto Haščák oslávi zajtra 40. narodeniny.
Na rozlúčke hviezdy NHL
Rozlúčkový zápas Ota Haščáka v auguste 1999 v Trenčíne bol pôsobivý. „Myslel som si, že na štadión príde tisíc, možno tisícpäťsto divákov. Zrazu bolo plné hľadisko, to ma dojalo," neskrýval emócie hlavný aktér večera, s ktorým si naposledy prišli zahrať aj hviezdy z NHL Pálffy, Bondra, Demitra, Stümpel a ďalší. Dvoma gólmi sa blysol vtedy 13-ročný syn, ktorý nastúpil vo výbere All Stars. „Som rád, že sa Marek dal na hokej. Keď mal dva roky, utrpel ťažké popáleniny. Skoro nám zomrel. Želám mu, aby raz bol lepší hokejista, ako som bol ja."
Mal hrať na akordeón
Haščák vyrastal v Martine. „Otec robil v zéteeske tridsať rokov frézara, mama kuchárku. Robotnícka rodina. Som o desať minút starší od dvojčaťa Joža ( v súčasnosti vedúci mužstva Dukly Trenčín - pozn. red. ), tretí z nás Milan je o dva a pol roka starší. Nemal som byť hokejistom. Keď sme mali osem, otec najprv rozhodol, že na hokej prihlási Joža a ja budem chodiť na hudobnú, na akordeón. Veľmi som plakal, tiež som chcel hrať hokej. Pod sľubom, že zvládnem hokej, hudobnú i školu podpísal nakoniec prihlášku na hokej aj mne. Jozef bol brankár, skončil v 26 rokoch."
Otovými vzormi boli Peter Šťastný a Ivan Hlinka. Obdivoval typy, ktoré dokázali s pukom tvoriť. Nielen strelcov, ale tých čo stmeľovali kombinácie, dali hre myšlienku. Sám sa za strelca nikdy nepasoval. „Patril som k tým zakliatym, čo sa ich puky odrážali od jednej žrde do druhej a potom von," smeje sa. Radšej prihrával spoluhráčom do prázdnej bránky, to bola jeho špecialita.
Jeho nevšedné kvality neunikli skautom NHL. Draftoval ho Boston v roku 1989. „Nikdy som vážne nepomýšľal o emigrácii, možno istý krátky čas. Som rodinný typ. Nevedel som si predstaviť, že by som odišiel bez možnosti návratu. Dá sa povedať, že som sa zľakol ponuky."
V Lillehammeri plakal ako malý chlapec
Haščák rád spomína na novo sa rodiacu reprezentáciu trénera Júliusa Šuplera, ktorý už pred olympiádou v Lillehammeri 1994 dal dokopy skvelú partiu nielen po hokejovej, ale aj ľudskej stránke.
„Gól Rusa Vinogradova v predĺžení olympijského štvrťfinále patril k najväčším sklamaniam v mojej kariére. Hoci som k hokeju vždy pristupoval tvrdo, vtedy som plakal ako malý chlapec. Bol som nahnevaný, lebo na Rusov sme mali. Boli sme lepší a mali sme postúpiť."
Najkrajší moment? „Ťažko povedať. Som rád, že som bol pri tom, keď sa slovenský hokej dvíhal z plienok. Hral som pre Markovu generáciu. Moje slová sa po rokoch začínajú potvrdzovať. Aj keď osemnásťročný Marek hrá v Kanade, verím, že raz ho hokejový osud zaveje aj do slovenskej reprezentácie a bude pokračovať v mojich šľapajach."
Dva najdôležitejšie góly v Poprade
Bojovník Oto odohral veľké hokejové zápasy, ale na ten v Poprade pred desiatimi rokmi nielen on nikdy nezabudne. Reprezentácia Slovenska trénerov Šuplera a Hossu musela v C-kategórii majstrovstiev sveta po stratených bodoch s Kazachstanom (0:0) i Ukrajinou (2:2) v záverečnom zápase s Bieloruskom vyhrať. Haščák vypadol s Frölundou z play off švédskej ligy a okamžite sa vydal na cestu do Popradu. V infarktovej dráme 27. marca 1994 dva razy prekonal brankára Gavriľonka, vyhrali sme 2:1. O rok neskôr si na MS B-kategórie v Bratislave vymieňal kapitánske céčko s Petrom Šťastným a Slovensko po podobnej dráme s Lotyšskom doviedol medzi svetovú elitu.
Jediná plánovaná bitka
Bolo to ešte vo federálnej lige. V Pardubiciach hral Oto krátko po zlomenine nosa. Prišiel k nej, keď sa hádzal do strely. Sotva doliečený nastúpil s celotvárovým krytom. Pred zápasom zašiel za Jiřím Šejbom, známym vyrývačom, aby mu na rovinu vysvetlil, čo má za sebou a že by bol rád, keby si Jirko odpustil svoje nešetrné zákroky. Pri prvom vzájomnom kontakte ho však Šejba pozdravil zdvihnutým lakťom. V plnej rýchlosti rovno Otovi do hlavy, prilba mu odletela aj s tvárovým krytom. Haščák zápas v Pardubiciach nedohral pre podozrenie z otrasu mozgu. Pred odvetou v Pardubiciach sa Oto prvýkrát vedome pripravil, že sa na ľade pobije. So spoluhráčmi sa dohodol, aby puk nastrelili do rohu, keď tam bude Šejba, aby si ho mohol vyzdvihnúť. Ešte predtým na striedačke Haščák povedal trénerovi Walterovi, čo chystá. „Choď, vybav si svoj dlh."
Oto si ho päsťami dôkladne vyriešil. „Keď som pomaly korčuľoval na trestnú lavicu, Šejbov spoluhráč Oto Janecký mi povedal, že som mu mal naložiť viac. To ma pobavilo."
Nie krivda, nostalgia
V roku 1999 sa po svojom rozlúčkovom zápase ešte vrátil na ľad a stal sa hrajúcim manažérom a viceprezidentom Trenčína. Znovu sa stretol s trénerom Júliusom Šuplerom. V sezóne 2000/2001 priviedol spolu s ním mladý tím Dukly - ešte na korčuliach - senzačne až do finále, kde ich plné hľadisko vytlieskalo po prehre so Zvolenom.
Pred dvoma rokmi sa Dukla transformovala, nové vedenie už preňho nenašlo miesto. „S odstupom času všetko prebolí, i keď som mal veľké problémy sa s tým vyrovnať. Dnes sa na to pozerám ako na negatívnu životnú skúsenosť. Nehovoril by som o pocite krivdy, viac-menej už ide iba o nostalgiu. Pre hokej v Trenčíne som urobil veľa. Mrzí ma, ako so mnou naložili ľudia, ktorým som dôveroval. Zatratili ma. Keď dnes idem na hokej, kúpim si lístok a na vlastnom štadióne sa cítim ako niekto navyše. To ma škrie, no nie som ten typ, čo bude chodiť vyplakávať a podlizovať sa."
Od apríla minulého roka pracuje Haščák ako skaut Boston Bruins pre Čechy a Slovensko na čiastočný úväzok. „Táto práca ma napĺňa, som sám sebe pánom, pracujem, koľko potrebujem. To sa nedá porovnať s prácou manažéra či trénera. Samozrejme, som podriadený ľuďom v Bostone, musím im posielať reporty. Prvý draft v role skauta by som mal absolvovať tento rok v Caroline."
VIZITKA OTA HAŠČÁKA
Narodený: 31. januára 1964 v Martine
Rodina: manželka Jana, deti Nicola (12) a Marek (18)
Klubová kariéra: 1983 - 90 Dukla Trenčín, 1990 - 93 Södertälje (Švédsko), 1993 - 94 Västra Frölunda (Švédsko), 1994 - 96 Kaufbeuren (Nemecko), Trenčín, 1996 - 97 Vsetín (majster ČR), 1997 - 98 Assat Pori (Fínsko), 1998 - 99 Trenčín, 2000 - 2001 Trenčín.
Reprezentačná kariéra: za Československo na MS 1989 v Štokholme (bronz), 1990 v Berne (bronz). Za Slovensko na MS 1996 vo Viedni (10. miesto v áčku). Hral na ZOH 1988 v Calgary (bronz), 1994 v Lillehammeri (6. miesto), 1998 v Nagane. Bilancia v čs. reprezentácii: 63 zápasov - 12 gólov, v tíme Slovenska: 60/16.
Narodeninový hetrik Kuriózny hetrik v deň narodenín zažil Oto tri roky po sebe počas pôsobenia vo švédskom Södertälje.
1991 - V domácom zápase s Brynäs nezavinená zrážka so súperom. Diagnóza: potrhané krížne väzy v kolene, operácia a osemmesačné stop.
1992 - Na turnaji vo francúzskom Rouene hralo Södertälje proti Djurgardenu. Czerkawski, súčasná opora New York Islanders, neúmyselne trafil pukom Haščákov členok. Diagnóza: zlomenina priehlavku, stop takmer mesiac.
1993 - Na tréningu si dával pozor pri každom pohybe. Potom radšej sedel doma, aby prežil zakliaty 31. január bez ujmy. Na sklonku dňa zle stúpil na točitých schodoch. Diagnóza: vyvrtnutý členok, dvojtýždňové stop.
